účinky sa navzájom dopĺňajú a jeden bez druhého nemôžu začať platiť.
"Až týmito zákonmi sa začne ozajstná reforma zdravotníctva. Cieľom je napraviť nerovnováhu, ktorá tu dnes funguje medzi dopytom a ponukou zdravotníckych služieb a finančnými zdrojmi," hovoria Peter Pažitný a Tomáš Szalay zo Zajacovho reformného tímu.
Dnes dáva štát na zdravotnú starostlivosť 6,2 percenta HDP, výdavky sú však 7,2 percenta. Celý systém sa zadlžuje, obmedzuje sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti naozaj pre každého, na zákroky sa dlho čaká, funguje korupcia. Zaostávame najmä v liečbe tzv. chorôb industrializovaných krajín, teda onkologických a srdcovo-cievnych ochorení.
Zoznam diagnóz, za ktoré by si pacient mal istú sumu platiť sám, bude sa, ako hovorí Pažitný, meniť podľa výsledkov spoločenskej diskusie a politického rozhodnutia. "Medzi priority sme zahrnuli tzv. nepoistiteľné riziká, ako sú chronické choroby, a neodkladnú starostlivosť. Tým ochránime pacientov pred rizikom vysokých nákladov, ktoré by nikdy nedokázal zaplatiť," vysvetľuje. Naopak, za poistiteľné prípady alebo menej závažné ochorenia si pacient zaplatí alebo sa pripoistí.
Každý občan bude povinný mať zo zákona uzatvorené verejné zdravotné poistenie a na jeho základe bude mať nárok na zákonom definovaný rozsah starostlivosti a prevencie. Na starostlivosť nad tento rozsah sa pripoistí v individuálnom poistení, ktoré budú poskytovať zdravotné aj komerčné poisťovne.
Poisťovne budú pre klientov nakupovať služby u poskytovateľov. "Bude fungovať trh. Poisťovňa vypíše tender na poskytovateľa, stanoví si podmienky a zmluvu uzavrie s tým, kto ponúkne najlepšiu kvalitu za najlepšiu cenu. Konečne budú musieť fungovať hodnotenia kvality a certifikácia poskytovateľov, ako je to vo svete bežné," hovorí Pažitný. Nad celým systémom by mal dohliadať nový Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Všetky zákony sú už zverejnené na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva www.zdravotnictvo.sk.
(mar)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
