Viliam Hrabovec, ktorý učil na niekdajšom Štátnom ústave pre slepcov v Levoči. Glóbus približoval nevidiacim žiakom tvar nášho sveta. Nebol jedinou pozoruhodnou učebnou pomôckou - nevidiacim slúžila aj reliéfna mapa Československa.
Dnešná Základná škola pre nevidiacich vznikla v roku 1921. Pri vlaňajšom 80. výročí založenia jej 120 žiakov vedno s pedagógmi konštatovalo, že táto škola má za osem desaťročí viac ako tisíc absolventov.
Závažné zdravotné postihnutie, úplná či čiastočná strata zraku, územie Slovenska, žiaľ, nikdy neobchádzalo. Dnešný dátum - 13. november, bol v roku 1745 dňom, kedy sa vo Francúzsku narodil Valentín Haüge. Stal sa vo svojej vlasti zakladateľom systematickej výchovy nevidiacich, ktorú akceptovali aj inde - na jeho pamiatku a z úcty k priekopníckej práci, vyhlásili už v roku 1946 13. november za Medzinárodný deň nevidiacich.
Stratu zraku spôsobuje nemálo faktorov: história prináša hrôzostrašné príbehy, ktoré rozprávajú o krutých zvykoch víťazov bitiek. Medzi ukrutníkov patrili okolo roku 1040 najmä byzantskí cisári. Bazilián II. sa dopustil neospravedlniteľného skutku, keď dal po bitke oslepiť 15 000 bulharských vojakov. Žalostná legenda hovorí, že každému stému v poradí jedno oko ponechal aby 99 svojich úplne slepých druhov odviedol domov...
Dejiny rozprávajú i o zvykoch v starom Ríme, kedy na odstraňovanie slepých detí používali špeciálne košíky - v nich ich hádzali do vĺn Tibery.
Našťastie, v dejinách sú mená ušľachtilejších ľudí - cisár Bazileus z Cezarey založil už v roku 350 pravdepodobne prvý katolícky útulok - XENODOCHIUM, do ktorého prijímali aj slepcov, slávny Seneca nariekal nad ich smutným osudom. Azyl pre slepcov založil v roku 1350 v Londýne kráľ Ján a útočisko v ňom našlo 120 ľudí.
Aj na našom území našli ľudia, ktorí prišli o zrak, šľachetných ochrancov - J. W. Klein, zakladateľ výchovno-vzdelávacieho ústavu pre nevidomých vo Viedni, pozval v roku 1825 do Bratislavy českého rodáka J. R. Beitla, ktorý tu založil prvé vzdelávacie zariadenie pre nevidiacich. Starostlivosti, pomoci a výchove nevidiacich sa venoval aj Samuel Ormis a zariadenia pre nich sprístupňovali mnohé cirkevné organizácie. Je to práve Levoča, kde v múzeu hovorí o šľachetnej histórii starostlivosti o nevidiacich na našom území popri slávnom medenom glóbuse i množstvo ďalších exponátov, najmä knihy zo slávnej knižnice V. Gaňu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.