Menová reforma bola nutná
V peňažnom systéme vládol chaos, ktorý sa dal odstrániť iba menovou reformou. Samotný priebeh a organizácia bola dosť náročná. Bolo potrebné vytlačiť novú sériu platidiel a zorganizovať, aby sa čo najskôr dostali do obehu. Hodnotová skladba bola pestrá, najnižším nominálom bola päťkoruna, najvyšším tisícka. Podklady pre tlač celej série štátoviek dodalo Ministerstvo financií. Bolo dohodnuté, že nové platidlá budú štátovky a na každej bude figurovať podpis ministra financií. Nakoniec sa rozhodlo, že sa budú tlačiť v zahraničí. Tlačiarne bankoviek boli na našom území v zlom technickom stave a na trhu bolo málo bankovkového papiera. Pri menovej reforme sa uvažovalo aj s iným názvom meny, nakoniec predsa len zvíťazila už tradičná koruna.
Najnižším nominálom z tejto série je páťkorunová štátovka, ktorá sa vyznačuje typickou červenou farbou na oboch stranách. Funkciu zákonného platidla na území bývalého Československa spĺňala v období od 1.11.1945 do 31.5.1953 (rozmery 80 x 44 mm). Na lícnej strane je hodnota nomnálu uvedená slovne ale aj numericky. Ak si lícnu stranu pozornejšie všimnete, určite vás už na prvý pohľad upúta podpis. Je to podpis ministra financií Dr. L. K. Feierabenda. Čisiovač je šesťmiestny, modrý a je umiestnený vedľa ministrovho podpisu. Strana rubu je ladená farebne do červená, no napriek tomu je esteticky veľmi vzhľadná.Dominantným motívom je štátny znak ČSR. Symbol štátnosti je z oboch strán obklopený číslom, označujúcim veľkosť nominálu.
Návrh platidla vznikol v grafickom ateliéri obchodnej tlačiarne Thomas de la Rue v Londýne. Jednofarebný, no napriek tomu kompozične vyvážený a pritom pôsobivý návrh vypracoval grafik tlačiarne Charles Meronki. Ministerstvo financií v exile si objednalo vyše osemdesiat miliónov kusov päťkorunových poukážok, ktoré neskôr vytlačili v Londýne. Neskôr ich tlač pokračovala v Československu. Vodotlačová ochrana sa bežne používala už v období prvej ČSR, napriek tomu páťkorunová štátovka takýto typ ochrany nemá...
Autor: Ing. Lórant KULÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
