formuje riedke a nie veľmi sľubné štartovné pole. Skepticky vyzerá na prvý pohľad aj prognóza, že by sa ktorýkoľvek do pozície v januári, keď bude voľba, kvalifikoval.
Čo prekvapuje príjemne, je, že ani jeden nie je typický politický nominant, akým bol lúčiaci sa Milan Hanzel. Ten bol pred piatimi rokmi zvolený ako kôň SDĽ, na základe ústnych dohôd uzavretých pri tvorbe koaličnej zmluvy. Od jej podpisu sme všetci vedeli, že post patrí socialistom a chvíľu oň prejavoval intenzívny záujem Fico. Dnes máme síce tri poslanecké nominácie, keďže nikto iný nominačné právo ani nemá, ale s neistým resp. nejasným politickým krytím. To je zdanlivý pokrok, keďže prokuratúra by mala v ústavnej konštelácii, aká je na Slovensku, stáť úplne mimo vplyv výkonnej i zákonodarnej moci. Ale zdanie môže zavádzať. Iná vec totiž je, či politická nepoškvrnenosť troch profesionálnych prokurátorov nie je len optickou ilúziou, ktorá zakrýva tvrdé podstolové kšefty.
Konfigurácia je nesmierne zaujímavá tým, že dvaja - Ján Bernát a Dobroslav Trnka - sú aj mediálne známe postavy, ktoré vyšetrujú či dozorujú najvychytenejšie kauzy, kde účinkujú aj politici či politické záujmy. Navyše, najmä o šéfovi špeciálnej prokuratúry Bernátovi sa nedá povedať, že by sa prejavoval úplne nestranne. Nedávno napríklad vehementne obhajoval veľmi pochybné rozhodnutie dozorujúceho prokurátora v kauze Mojžišovho spisu ("Dzurinda ani SIS neporušili zákon"). Ten istý Bernát neštandardne vopred naznačoval i rozhodnutie iného podriadeného, či bude alebo nebude Rusko zbavený imunity. Úrad špeciálneho prokurátora vedie tiež vyšetrovanie údajnej ponuky 150-miliónového úplatku Jánovi Mojžišovi v kauze Govnet. Hlavný vojenský prokurátor Dobroslav Trnka je pre zmenu plne vyťažený v kľúčovej kauze odposluchov a jeho úrad čelil nedávno ťažkej kritike KDH kvôli tomu, že zahral do autu trestné oznámenie na Petra Tótha. Nedá sa veru svietiť: Bolo by rozumné i žiaduce, keby až do voľby obaja prerušili svoje angažmán v otvorených, politicky brizantných kauzách. Úplne legitímna je dokonca otázka, či by sa obe tieto nominácie vôbec zrodili, nebyť chúlostivej a zároveň mediálne atraktívnej práce, ktorá Bernáta i Trnku vystavila do pozornosti nielen verejnosti, ale aj - budúcich voliteľov. Keďže oboch čaká hľadanie podpory v poslaneckých kluboch, ktoré reprezentujú aj záujmy niektorých zákulisných aktérov predmetných ťažkotonážnych káuz, ich ďalšia práca na nich by bola čítankovým konfliktom záujmov.
Tretí do partie, Vojtech Ernest, síce nie je mediálnou celebritou, ale už samotná nominácia stranou ANO nepôsobí dobre. Dohodneme sa asi na tom, že strana, ktorá má trestne stíhaného predsedu, by asi vôbec nemala kandidovať nikoho na tento post. Ani anjela s krídlami. Predstavme si situáciu, že prokuratúra definitívne zastaví trestné stíhanie Pavla Ruska a generálnym bude Vojtech Ernest. Podozrenie, že išlo o špinavý kšeft, zo seba nezmaže do konca funkčného obdobia.
Trnku navrhol Ivan Šimko, Bernáta HZDS. Aj tu sa otvára pole špekuláciám. V koho poverení konal Šimko? Aké motívy môže sledovať disident, ktorý tvrdí, že podporu svojho favorita nekonzultoval s nikým? Dá sa mu veriť? Riskoval by Trnka blamáž, zveril by svoju prestíž do rúk osamoteného bežca, ktorý nevie garantovať hlas okrem svojho? Kuloáre hlásia koalíciu KDH-SMK, ktorá vraj sľúbila Trnkovi podporu. Na čo to môže stačiť, ak HZDS má vlastného koňa, ANO tiež a s SDKÚ začal Šimko búrlivé rozvodové konanie? Je za tým aj Smer? Aj tak málo. Bernáta navrhlo HZDS, čo necháva priestor na podobné špekulácie. Aj tu sa dá povedať, že strana majiteľa Elektry by mala byť tiež zdržanlivejšia. Je dosť možné, že jedna z troch nominácií je iba taktická a má prekryť skutočné sympatie navrhovateľov. Konkrétne Bernát by lepšie pasoval k ANO, resp. koalícii ANO-SDKÚ.
Rolu prominentného epizodistu a tak trochu i šaša zohral Miroslav Abelovský. Jeho tvrdenie, že ho zradil Milan Hanzel, vyzerá vcelku dôveryhodne. Ťažko by si verejne vymýšľal úplné nezmysly. Porušenie "gentlemanskej dohody" avizoval už v stredu Vojtech Tkáč. Ak vyskladáme ďalšie črepiny, dá sa odtušiť, že práve Abelovský mal byť kandidátom nejakej silnej prierezovej koalície (s ktorou hral aj Milan Hanzel), ale prišiel nejaký škrt cez rozpočet. Môžeme len tipovať, či to bolo ANO, ktoré ho vymenilo v poslednej chvíli za Ernesta, alebo plány skrížila prekvapujúca Šimkova iniciatíva s Trnkom, ktorá sa zapáčila napríklad aj - Smeru. A Hanzel z obchodu vycúval...
Sú to všetko len špekulácie, absolútne bez záruky. Bohate však stačia na domnienku, že absencia čistej politickej nominácie nie je známkou zrelosti či vyššej štábnej kultúry, ale skôr akousi clonou, za ktorou sa rozohrávajú rôzne spoločenské hry - napríklad šach, poker či na slepú babu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
