ktorý premenil svoj štvrtý štart na majstrovstvách sveta v zisk cenného kovu. Na Indiu a hlavne Bombaj bude teda nadosmrti spomínať v dobrom. "V prvom momente pri dekorovaní najlepších som pomyslel na rodičov, lebo im vďačím za veľa. Podporujú ma, nesmierne fandia a určite boli dojatí, akonáhle sa dozvedeli túto správu. Ešte som s nimi nebol, aby som sa s nimi podelil o radosť. Viete, na majstrovstvách Európy som už čosi dosiahol, ale toto je iné. Veľa z tých, čo na kontinentálnom šampionáte obstáli, na "svete" si ani neťukli," poznamenal košický kulturista bývajúci v Bratislave a súťažiaci pod krídlami Dukly Trenčín. Na súťažnej scéne figuruje od roku 1996 a toto je jeho životný úspech.
Štefan okúsil netypickú hmotnostnú kategóriu do 85 kilogramov. Bral to ako test a pokus preraziť. Experiment vyšiel, no k jeho realizácii mu pomohla, ako to zavše býva, i náhoda. Keď sa po nominačných pretekoch v Trnave na Veľkej cene Slovenska a v Poprade na Tatranskom pohári v debate s kamarátom a reprezentačným kolegom Jurajom Vrábelom (tiež držiteľom bronzovej medaily) dostala na pretras téma, ktorú kategóriu obsadí, Juraj sa ho spýtal: a koľko vážiš? Keď mu Števo odpovedal, že "iba" 89 kg, nakriatol ho, aby to skúsil stlačiť na osemdesiatpäťku. Slovo dalo slovo a kormidelník Milan Čížek nebol proti. Rozhodnutie nechal na ňom, išlo o to, či chce zhadzovať prebytočné kilogramy. "Žiadny kulturista sa nerád zbavuje svalov, čo prichádza automaticky s chudnutím na poslednú chvíľu. Sval je z deväťdesiatich percent voda, akonáhle ju dostanem von z tela, stráca objem, borec sa takpovediac scvrkne. Prichádza tak o to, na čom tvrdo pracoval celé mesiace. V záujme prerazenia som to ale podstúpil, lebo som vedel, že v deväťdesiatke sa hotovalo preraziť niekoľko skvelých borcov vrátane majstrov sveta."
V záujme taktizovania treba niekedy aj čosi obetovať, no istý risk bol ziskom. Havlík tušil na základe znalostí o rivaloch, že postup do finále v deväťdesiatke, teda kategórii, ktorá je jeho tradičnou, je problematický. Preto dal prednosť súťaži do 85 kg, ktorá mala na MS premiéru. Teraz si pochvaľuje, že sa tak rozhodol. A nič na tom nemení ani jeho konštatovanie, že zrejme by aj v pôvodne zamýšľanej kategórii medzi najlepšími piatimi figuroval (piaty bol pretekár, ktorého už v minulosti i tohto roku zdolal), no medaila by preňho bola i tak privysoko. Do 85 kg sa prezentovalo iba šestnásť pretekárov (najslabšie obsadené zápolenie v Bombaji). "Konečne som mal i ja šťastie, pretože predtým práve do 90 kilogramov bolo štartovné pole najviac natlačené." Po eliminácii, ktorá bola viac menej formalitou, pätnástka postúpila do semifinále a náš reprezentant už predpokladal - aj na základe sledovania rivalov - že prebojovanie sa medzi finalistov by malo byť realitou. Tak sa i stalo. Trošku ho ale strašil hendikep v podobe jeho výšky. "V tejto kategórii som prevyšoval niektorých aj o pol hlavy a opticky sa teda mohlo zdať, že som štíhly. Predsa len to množstvo svalov by viac vyniklo na menšej postave, čo ja viem, asi tak 165 centimetrov," riekol kulturista, ktorý meria 172 centimetrov a strieborný i zlatý boli tiež proti nemu "trpaslíci". Slovák mal ale elegantnú postavu, vynikol prerysovanou muskulatúrou. Aj Štefan musel vypotiť prebytočnú hmotnosť, v dejisku podujatia mu prichodilo schudnúť takmer tri kilogramy. "Podstúpil som túto kúru prv raz v kariére, nemal som s tým také skúsenosti ako Igor Kočiš. Bolo to trápenie. Kúpeľ vo vani, čo je Igorova špecialita, mi nerobil dobre, preto som si vyskúšal saunu. V nej som strávil pol druha hodiny. Dve hodiny pred vážením som mal ešte desať dekagramov navyše, no v hodine H to bolo presne 85 kilogramov. Už to, že som to dokázal, bolo mojím prvým víťazstvom."
Nakoniec slovenský reprezentant nestačil akurát na súperov z Talianska a Kataru. Boli od neho menší, takže vyzerali mohutnejšie. "Ja už lepší do 85 kilogramov nemôžem byť, ako som bol." Štefanovi sa pozdávala atmosféra zápolenia na otvorenom kriketovom štadióne. Mimochodom, v histórii svetových šampionátov sa takto rozhodli organizátori po dlhom čase. Naposledy "vyhnali" usporiadatelia súťažiacich z haly na štadión v roku 1981 v Egypte. "Prišlo veľa divákov, vytvorili výbornú kulisu. Výborne sa bavili a to bolo dôležité."
Dnes ešte Štefan Havlík ako prídavok zvládne pohárovú súťaž v Dubnici. Sľúbil to predstaviteľom naše federácie, takže aj keď sa mu už tam príliš nechce, slovo dodrží. Potom si týždeň-dva odpočinie a začne cvičiť znovu." Na sto percent však o rok budem znovu vystupovať v mojej tradičnej kategórii," rozlúčil sa jeden z tých, ktorí zase vyleštili už aj tak výnimočné meno slovenskej kulturistiky.
