občasné výpadky ANO) pre-ten ktorý bod relevantné, či sa zhoda našla, od momentu vzbury v SDKÚ bude azda väčšmi podstatné, či sa realizuje.
V zakladajúcich tézach Slobodného fóra - to je Šimkova platforma - stojí, že nechcú meniť pomery v koalícii. Nuž - včera ich už trochu menili. Skutočnosť, že cez jeden z parlamentných výborov neprešiel návrh rozpočtu v kapitole obrany, by bez Šimkovho prispenia nevznikla. Nie je to žiadny významný úkaz - podobných kolízií bolo viac aj pred platformou. A exminister napokon vyhlásil, že jeho hlasovanie neznamená "automaticky" nesúhlas s celým rozpočtom. Fajn - ešteže nie automaticky.
Toto hlasovanie je však predzvesťou, že odteraz naberú drobné rebélie organizovanú podobu. Či sa to premiérovi páči, alebo nie, so sedmičkou revolucionárov bude musieť vyjednávať. Aspoň v rámci poslaneckého klubu. A to veru vopred. Nebude asi stačiť ex post, ako vyplýva z Dzurindovej informácie, že napr. o rozpočte bude vláda s poslaneckými klubmi ešte rokovať. Pozícia platformy je totiž špecifická - tvári sa príliš opozične, aby sa dalo riskovať, že čosi dôležité praskne v poslednej chvíli. František Mikloško má kus pravdy (hoci nie celú): Keby sa platforma nechcela politicky profilovať, nemalo by význam ju vytvárať. Diskutovať do aleluja, čo je zatiaľ jediná známa programová náplň Slobodného fóra, sa dá veru aj bez inštitucionálnej strechy. Trebárs v poslaneckej jedálni či na toalete - na to platformu netreba.
"Negociačná núdza" sa vzťahuje už aj na dohody, ktoré vzišli z koaličnej rady. Vcelku vtipné je totiž uznesenie platformy, že si dovolia nesúhlasiť s takými závermi, "ktoré nie sú v súlade s pôvodnými hodnotami SDKÚ". Vtipné preto, lebo výklad toho, či niečo je alebo nie je v súlade s hodnotami SDKÚ, môže byť asi taký voľný, akože či dnes máme pekné, alebo škaredé počasie. Byť v súlade s hodnotami je záslužné a vynikajúco to znie, do života ale prináša praktickú otázku, či platí napríklad včerajšia dohoda o Zajacových návrhoch, ktoré by mali zákonom obmedziť nátlakové akcie lekárnikov (možnosť vydávať lieky na recepty pre nemocničné lekárne, povoľovanie licencií priamo ministerstvom). Netvrdíme, že problém je práve v Zajacových paragrafoch. V tejto chvíli ale nikto netuší, či Dzurindov súhlas v lekárnickej kauze má hodnotu 28, alebo len 21 hlasov. Hoci nevydávanie a neobjednávanie liekov je na hranici všeobecného ohrozenia, obmedzenie štrajkového práva je vždy citlivou otázkou.
Kľúčovou témou včerajška bola ale novela volebného zákona, ktorú vrátilo na stôl koaličnej rady už pomaly obligátne veto ANO. Musíme si zvyknúť, že televízna strana hrá stolný tenis so všetkými zákonmi, ktoré idú z rezortov KDH. A tento prišiel z ministerstva vnútra. Námietky ANO boli dokonale absurdné - keďže návrh počítal so zavedením štyroch volebných krajov, Rusko povedal, že buď ich bude osem, alebo stačí jeden. Kde je v tom logika a systém, nevedno, ale rozum je to posledné, čo sa od ANO očakáva. Keďže ostatné strany nekládli odpor, vyhral návrat k jedinému volebnému obvodu, ktorým bude celá republika. A to je veľmi zlé - ide o špecialitku, ktorú zaviedla slávna Mečiarova novela. S jediným účelom - silný líder svieti na prvom mieste volebnej listiny od Čiernej po Bratislavu. Systém jedinej straníckej kandidátky preferuje metropolu, kde žije ďaleko najviac politikov na meter štvorcový. Naopak znevýhodňuje regionálnych politikov, posilňuje moc partajných ústredí a absolutizuje pomerný systém. Ide o nevšedný paradox, keďže práve ANO sa hlásilo vo volebnom programe k systému väčšinovému, ktorý údajne vytvára silnejšiu väzbu poslanca na občana. V modeli jediného obvodu budú občanov zastupovať aj ľudia, o ktorých v živote nepočuli a ani nevedia, ako vyzerajú. Pravda, istý zlepšovák je v tom, že preferenčné hlasy sa budú rátať už kandidátom, ktorých zakrúžkujú tri percentá voličov strany. Doteraz to bolo desať percent a v Palkovom návrhu päť. Tak či inak - celé Slovensko ako jeden volebný obvod znamená definitívne zakonzervovanie jednej z najväčších deformácií tzv. Mečiarovej novely z roku 1998. Treba ale vedieť, že model vyhovuje všetkým stranám.
Neisté akurát opäť zostáva, že čo na to povie Šimko, ktorý ako minister vnútra raz predkladal aj vlastnú novelu volebného zákona. Bolo to už tesne pred koncom vládneho mandátu a preto sa nenašla "politická vôľa". A pokiaľ pamäť neklame, mal tam štyri volebné kraje. A svoj návrh dával do NR SR dokonca po nesúhlase koaličnej rady, ktorá sa zjari 2002 už nebola schopná uzniesť skoro na ničom. Teraz ešte schopná je, zrada je ale v tom, že sa nevie, koľko jej to bude platné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
