spoločnosti pomaly mizne stredná vrstva, ktorá podľa sociológov býva vo vyspelých krajinách zárukou stability. Ešte v roku 1996 bol na Slovensku počet domácností v strednom príjmovom pásme vyše 120-tisíc, v roku 2002 ich bolo len okolo 50-tisíc.
Marián Horecký zo Štatistického úradu upozorňuje na netypické rozdelenie domácností "podľa úrovne alebo štruktúry príjmov". Za normálny stav považuje, keď dve najväčšie skupiny ľudí - tie s priemerným a podpriemerným príjmom - sú v rovnováhe. Namiesto toho sa však "zvyšuje počet domácností s najnižšími príjmami na úkor strednej vrstvy a rastie aj počet tých s najvyššími príjmami", povedal. "Najslabšia časť strednej vrstvy prehráva svoj boj o prežitie," hovorí sociológ Milan Vašečka. Tento vývoj zaznamenalo už v druhej polovici 90. rokov napríklad Maďarsko.
Podľa sociologičky Ivety Radičovej sú slabšie skupiny strednej vrstvy veľmi citlivé napríklad na liberalizáciu cien. "Akýkoľvek záchvev v cenách alebo mzdách sa pre ne môže skončiť pádom do nižšej skupiny," zdôraznila.
Oslabenie strednej vrstvy súviselo podľa Radičovej aj s nezamestnanosťou, ktorá "prudko stúpala od roku 1998". Ľudia, ktorí sa ocitli bez zamestnania, však vďaka štedrej sociálnej sieti ešte dlhší čas nepatrili medzi naozaj chudobných. V skutočnej biede žije u nás ešte stále "veľmi málo ľudí, menej ako v Poľsku alebo Maďarsku", dodal Vašečka.
Široká stredná vrstva je vo vyspelých krajinách oporou demokracie. Ak sa ľudia z nižšej strednej vrstvy prepadávajú do chudoby, "odrazu stratia dôveru v demokraciu a môžu sa obrátiť k populizmu", varuje Vašečka. Nádej vidí v tom, ak sa súčasným reformám podarí naštartovať ekonomiku. V takom prípade "sa zrejme prepad strednej vrstvy podarí zastaviť".
(tc, jj)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
