Naháňal obavy útočníkom aj švábom, nečakal taký rapídny skok po vypadnutí

Sportnet|19. nov 2003 o 00:00

Poprad - Nebol zlým prorokom, ale ani dobrodruhom, ktorý by sa púšťal bezhlavo do niečoho neprebádaného. Napriek tomu v lete hokejový brankár Martin

Klempa (na snímke vpravo) prezieravo hovoril o svojich vyhliadkach pred nastávajúcim obdobím. Nepúšťal do sveta veľké bubliny optimizmu, lebo nevedel, ako s ním zamáva samota, odlúčenosť od rodiny. V uplynulom ročníku si síce oproboval účinkovanie ako legionár v ruskom superligovom klube Molot-Prikamie Perm, ale vtedy tam hosťoval len tri mesiace. Keďže s jeho výkonmi bola spokojnosť, ešte pred skončením zápolení ho tunajší predstavitelia bombardovali s požiadavkou, aby sa im upísal na ďalší ročník. Najprv váhal, lákalo ho zostať naďalej v najvyššej súťaži (Perm totiž vypadol do II. ligy), na naostatok privolil. Aj s tým, že podstúpi riziko. Dal sa prehovoriť aj preto, že Perm sa mienil po ročnej pauze vrátiť medzi špičku a on mu mal k tomu pomôcť. Teraz je však už všetko inak, klub si bude musieť pomôcť bez neho. Náš gólman sa totiž priradil k tým slovenským borcom, ktorí z týchto končín predčasne odišli. Tentoraz je však príčinou jeho nespokojnosť, a nie to, že by si koledoval o "kopačky" svojou babráckosťou.

"Rusko je nádherná krajina, určite by som tam ešte rád zostal," rozchichotal sa popradský odchovanec a potom už vážnym hlasom spustil: "O uvoľnenie som požiadal pred tromi týždňami. Bol som za trénerom a povedal mu z mosta doprosta, že končím. Dôvod? Jednak finančný, ale sklamala ma aj nižšia úroveň druholigovej súťaže. Manažment Permu to neočakával, bol zaskočený. Prezident klubu ma prehováral s tým, aby som si to rozmyslel a prípadne svoj názor stiahol. Lenže bol som už skalopevne presvedčený, že nepopustím. Ešte som odvtedy išiel na niektoré stretnutia vonku a akonáhle sme sa vrátili, mal som znovu debatu s kormidelníkom. Bol zvedavý, ako sa na odchod pozerám s odstupom času. Odpovedal som mu to isté, čo predtým." Niektoré myšlienky východniara si žiadali bližšie vysvetlenie. Nechce sa veriť, že nejaký klub v ruskom hokeji by mal také výrazné starosti, aby dlhoval hráčom financie. "Do konca budúceho mesiaca by moje požiadavky mali byť vyrovnané. Ide o meškajúce prémie za pol druha mesiaca. Priznávam, rozladilo ma, že vyplácanie peňazí sa oneskorovalo, neterigal som sa predsa tritisíc kilometrov od rodiny na to, aby som sa doprosoval toho, na čo mám nárok. Nedá sa ale povedať, že by klubová kasa bola vyprázdnená, lenže termíny vyplácania boli akési kĺzavé. V minulej sezóne to také nebolo. Týkalo sa to všetkých, lenže domáci nereptali, nedali najavo svoju nespokojnosť. Oni sú iné nátury..."

Hoci v superlige sa to hemží legionármi, v tejto súťaži si Klempa nevšimol, že by dajaký iný tím mal vo svojich radoch posily z cudziny. Jeho spoluhráčmi boli aj českí borci Gregorek z Třinca a Kotásek zo Vsetína. Prv menovaný sa tiež hotuje domov, lebo jeho manželka očakáva narodenie dieťaťa a potom sa rozhodne, či sa tam ešte vráti. Namiesto bývalého gólmana Košíc klub angažoval náhradu Hudáčka, ktorý pôsobil v Českých Budějoviciach. Pritom ale ešte nedávno platila dohoda medzi slovenskými a českými manažérmi o akomsi spravodlivom "prihrávaní" vytypovaných hráčov pre Molot-Prikamie. Prečo teda nešiel Slovák za Slováka? "Bolo to všetko urobené rýchlo. Mali sľúbeného nejakého Kanaďana, ale tento kandidát im padol a tak boli radi, že niekoho zohnali." V prípravnom období bol medzi adeptmi na doplnenie súpisky aj popradský obranca Roman Gavalier, no nakoniec z toho zišlo. Martin ale nemienil polemizovať o tom, či by sa jeho anabáza skončila inak, keby tam bol vedno s niekdajším spoluhráčom a kamarátom spod Tatier. Aj z toho dôvodu, že ho zaskočil až prílišný skok, ktorý nechtiac absolvoval tým, že sa dostal do II. ligy. "Úroveň súťaže nebola taká, ako som si predstavoval. Nebolo to bohviečo. Niektoré duely boli skvelé, iné zase nestáli za reč." Zaujímavé a prekvapivé hodnotenie...

Kým Klempa chytal, tak sa kolektívu darilo, zaslúžene vedie svoju skupinu. Súťaž je rozdelená na dve skupiny po pätnásť účastníkov a po základnej časti, keď každý s každým sa stretne dva razy vonku a doma, prví štyria oboch skupín si zmerajú sily v prelínačke o postup. Automaticky postupuje prvý, druhého čaká baráž s posledným zo superligy. "Keď som odchádzal domov, viedli sme s náskokom troch bodov a ešte sme mali dva zápasy k dobru." Najväčšími rivalmi Permu sú dva celky z Čeljabinska Traktor a Mečel. Zaujímavý je systém odohrania stretnutí. Mužstvo napríklad vycestuje k súperovi, v priebehu dvoch dní odohrá dva zápasy. Potom sa presunie inde, tam zase zvládne dva duely počas dvoch dní. Nasleduje osemdňová pauza a po nej sú na programe v tesnom slede štyri súboje na vlastnom ľade. Už po prvých kontaktoch s ruským hokejom tridsaťročný ochranca svätyne hovoril, že žiadny kolektív, hlavne nie taký, čo ašpiruje na popredné postavenie, si nemôže dovoliť mať iba jedného kvalitného brankára. Žiadúci sú aspoň dvaja, keď nie traja, vzhľadom na náročnosť sezóny, vyčerpávajúci program i neustály tlak a nápor na nervy. Klempovým partnerom bol Dmitrij Chomutov. "Predtým pôsobil v Nižnekamsku a po návrate mal fantastickú formu, chytal famózne. Pravidelne sme sa vo svätyni striedali." Náš zástupca zvládol sedem duelov, v ktorých inkasoval trinásť gólov. "Ani raz sa nestalo, že by bol lodivod s mojím výkonom nespokojný, otvorene mi to aspoň nedal najavo. Pravda, ja som dosť sebakritický, nevyšiel mi jeden zápas doma, keď sme prehrali s druhým v tabuľke 3:4." V superlige pomenší brankár dostal zopár ocenení v podobe suvenírov, ktoré boli určené pre najlepších hráčov zápasu. Vtedy sa smial, že sa mu podarúnky nezmestia ani do batožiny, teraz ale podobné ocenenia neboli aktuálne. "Je vidno, že to nie je najvyššia súťaž. Úroveň hokeja nebola taká, na akú som bol zvyknutý. Aj ubytovanie v menších mestách bolo menej príťažlivé a komfortné. Pravdaže, naháňal som aj švábov," vytiahol už otrepanú skúsenosť návštevníkov tejto krajiny. Podľa neho niektoré zimáky boli na úrovni, iné menej, záležalo na solventnosti klubu. Kuriozitou preňho bolo, že sa dostal aj do Kazachstanu, v súťaži sú totiž dva tímy z tejto oblasti. "Tak som si hovoril, že som sa dostal znovu do zahraničia. Kazaši majú svoj šampionát, ale bohatšie celky Usť-Kamenogorsk a Karaganda hrali s nami." Martin sa nacestoval až-až, najviac strávil počas jednej cesty šesť hodín v lietadle. Pokiaľ ide o divácky záujem, v Perme neochabol ani po vypadnutí, tri-štyri tisíc fanúšikov chodilo pravidelne. "Prehrávali sme málokedy, napríklad v Usť-Kamenogorsku. Ten hral skvele, je hlavnou zásobárňou reprezentácie."

Molot-Prikamie sa oproti minulej sezóne podstatne zmenil. Zostali vari len zo piati hráči. Pribudli nové tváre, v útoku bol kolektív silnejší, ale v defenzíve o čosi slabší. "Niektoré zápasy boli dosť nevyspytateľné. Jeden deň sme trebárs vyhrali, na druhý deň s tým istým konkurentom zase prehrali. Aj počet mojich zásahov bol odlišný. Stalo sa, že v jednom zápase ich bolo osem-dvanásť, inokedy aj tridsaťdeväť. Vyspelosť hokejistov bola tiež rôznorodá. Stalo sa, že niektoré situácie boli až komické. Hráči ich riešili tak, ako by som ani nečakal." Klempa určite nezdupkal kvôli tomu, že by neznášal povestný ruský tréningový dril. Dušoval sa, že pochádza z vojenskej rodiny a žiadne galeje mu nedvíhajú adrenalín a nedeptajú ho. No súhlasil, že takú drinu ešte v kariére neabsolvoval. "Podstatne sa zdvihla náročnosť tréningových dávok v porovnaní s tým, čo som tu zažil v uplynulej sezóne. Počas ôsmich voľných dní medzi stretnutiami sa trénovalo aj tri razy denne, dva razy na ľade a potom ešte v posilňovni. Všetko bolo podriadené tomu, aby sme od začiatku išli za víťazstvom v súťaži. Keby sa to nepodarilo prípadne splniť, neviem si predstaviť, čo by nasledovalo. To by bola hotová katastrofa."

Martin Klempa sa rozišiel so svojím zamestnávateľom v dobrom, bez hnevu a výčitiek. Druhá strana pochopila jeho argumenty "Bol som si so všetkými podať ruku. Poďakovali mi za to, čo som tam odviedol a aspoň sčasti im tak pomohol." Čo bude ďalej, to ešte ani sám nevie. Aspoň na sklonku uplynulého týždňa sa ešte nechcel zoširoka zmieňovať o novom angažmán. "Chcem chytať ďalej. Za posledné štyri mesiace som mal ale iba dva dni voľné, takže najprv si potrebujem odpočinúť a potom sa rozhodnem." Už ho kontaktovali z extraligy, von ho to neťahá, radšej by zostal doma. Je kmeňovým hráčom Košíc, takže záujemca bude musieť nájsť spoločnú reč s predstaviteľmi HC. "Avšak to, že by som zakotvil v košickom celku, vylučujem."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Naháňal obavy útočníkom aj švábom, nečakal taký rapídny skok po vypadnutí