domácností. Spoločnú však nemali iba tému, ale aj omyl, ktorý z čísiel ŠÚ vyvodili: Stredná vrstva na Slovensku sa vraj scvrkáva, schudobnieva a prepadáva sa do pásma nízkopríjmových.ä
Totálny nezmysel - ale po poriadku. Podľa prieskumu ŠÚ, ktorý sa robil nie na základe exaktných čísiel, teda výplatných pások či výmerov úradov práce, ale metódou mikrocenzu, bol v roku 2002 priemerný čistý príjem na člena slovenskej domácnosti 6469 Sk. To je nominálne o 80 percent viac, ako v roku 1996. Čo zaujalo všetkých najviac, bola informácia, že oproti situácii spred 7 rokov sa znížil počet domácností s priemerným príjmom a zvýšil počet s nízkym. Z takejto zmeny štruktúry došli všetci korporatívne k vyššieuvedenému záveru - na Slovensku vraj chýba (mizne) stredná vrstva. Slovo na to dostal roj expertov, ktorí sa predháňali v skľučujúcich záveroch - "vzniká široká vrstva chudobných a úzka vrstva bohatých" (a pod.). Veci sa však majú inak - najmä sú zložitejšie.
Predovšetkým - čo je to stredná vrstva? Rozpätie medzi najvyššími a najnižšími príjmami (teda mimimálnou mzdou či sociálnymi dávkami), ktoré dnes na Slovensku existujú, je niekoľko stotisíc, ak nie milión Sk - mesačne. Ak vezmeme matematický stred medzi napr. riaditeľom Volkswagenu a nezamestnaným, vyjde nám priemerný mesačný príjem - povedzme od oka - na úrovni päťstotisíc Sk. To je, samozrejme, extrémna ilustrácia, ale zároveň dostatočne názorná ukážka, že nie je možné presne vymedziť pásmo, do ktorého zapadá tzv. stredná vrstva. Príjmové rozpätie od stredu hore je jednoducho stonásobne širšie ako smerom nadol, pričom súbežne s výškou príjmu klesá počet poberateľov.
Reálnejší obraz dávajú údaje nie z prieskumu, ale z "čistej" štatistiky - priemerná (hrubá) mzda na Slovensku bola v roku 2002 asi 13 500, pričom približne dve tretiny poberateľov dostávali menej ako túto sumu. To sú tiež údaje ŠÚ. Priemer 13 500 teda znamená, že príjem človeka, ktorý presne 13 500 zarába, je v skutočnosti nadpriemerný. Tento imaginárny jedinec so štatisticky priemerným príjmom by teda mal patriť do vyššej strednej vrstvy. Poučenie: Priemer 13 500 je z hľadiska celospoločenskej štruktúry tak trochu fiktívny, keďže nad touto hranicou sa pohybuje menej ľudí ako pod ňou.
Ak je to tak, potom je jasné, že ťažiskový bod na určenie strednej vrstvy musíme hľadať pod úrovňou štatistického stredného príjmu. Tým pádom sú aj vyvrátené všetky hrôzostrašné úvahy: Slovensko má svoju strednú vrstvu, nikde nezmizla ani sa nevyparila. Celý zázrak, resp. posun oproti roku 1996 spočíva v tom, že platy v manažérskej a iných vysoko žiadaných sférach "utekajú" dopredu rýchlejšie (aj percentuálne!), ako sociálne dávky, dôchodky, či mzdy zamestnanecké. Toť vsjo. V žiadnom prípade to neznamená, že "stredná vrstva schudobnieva" a pod. Znamená to len toľko, že na Slovensku sa začína príjmová díferenciácia, bežná v zavedených trhových ekonomikách. Vrátane tzv. sociálnych štátov - aj v Nemecku či Francúzsku sú nožnice medzi najvyššími a ďalšími príjmami stále omnoho otvorenejšie, ako na Slovensku.
Splývanie medzi stredným a nižším príjmovým pásmom nie je dôsledkom bohatnutia bohatých. Ich mzdy (až na nejaké excesy v štátnych podnikoch) sú trhové, keby ich nedostali, šli by inam, pričom radoví zamestnanci by kvôli tomu viac nedostali. Príčinou tohto javu je - aspoň čiastočne - sociálna politika štátu, ktorej sa "úspešne" podarilo preklenúť rozdiely. K určitej zmene povedú až nedávno prijaté Kaníkove zákony. Vývoj v príjmovej oblasti, ktorý zachytil ŠÚ, teda nie je nič nenormálne, a už vôbec nie "varovné" (Mesežnikov, Kárász), ale prirodzený prechod od socialistického rovnostárstva, výrazne deformovaný sociálnou politikou štátu.
Úplne nepodložené je tiež hovoriť o "schudobnení" strednej vrstvy. Pravda je iná - bohatne pomalšie, ako vrchol pyramídy. Minulý týždeň publikovali svoje tržby za prvých 9 mesiacov 2003 mobilní operátori - 19 miliárd Sk (!!). To kto pretelefonoval? Majský z väzenia? Nie - tie peniaze pochádzajú od 3,5 milióna klientov Globtelu a Eurotelu, ktorí patria komplet do "strednej vrstvy". Alebo: Kto investoval v roku 2002 do kurzových stávok, hracích automatov a lotérií všetkého druhu - teraz pozor - 24,5 miliardy (!!) slovenských korún? To nemohli prehrať samotní Rezešovci s Frunim a Majským. Nie - aj to sú (resp. boli) peniaze strednej vrstvy.
Netreba sa plašiť ani šíriť poplašné správy. Stredná vrstva nevymiera, aj keď to dobre vyzerá v titulku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
