konkrétne miesta v prírode ohradené dreveným plotom a kamennou ohradou. Tieto miesta vždy starostlivo vyberali druidovia. V blízkosti svätyne mal byť zdroj dobrej a zdraviu prospešnej vody a miesto malo priaznivo vplývať svojou energiou na ľudí. Najčastejšie sa vyberali miesta na vrchole pahorkov (akropol), kde sídlila vládnuca skupina ľudí na čele s vládcom kmeňa a pod. Jednoznačne sa takáto lokalita nedá opísať, každá mohla mať iný charakter a bola aj rozdielne vybavená. Konali sa tam náboženské obrady, obetovanie a zmierovanie s bohmi, veštenie, zhromaždenia a iné podujatie slávnostného charakteru. Súčasťou svätýň bol oltár, kultové predmety a zobrazenia. Dokonca sa pre tieto účely niekedy budovali aj umelé zariadenia štvorcového charakteru ohraničené kamennými valmi. Výhodou bolo, ak boli na vyvýšených miestach, odkiaľ sa dalo pozorovať široké okolie aj nebeské telesá.
Kelti si pre svoje svätyne vyberali s obľubou dubové lesy - háje, keď na uctievaných duboch rástlo imelo a brečtan, ktoré boli pre nich posvätné a zbierali ich druidi zlatým kosákom. Druidi 6. deň po novom mesiaci pri zimnom slnovrate prichádzali pod duby a zbierali imelo pre slávnostné obety. Boli oblečení v bielom a privádzali dvoch býkov. Jeden druid sa vyšplhal na strom a zlatým kosákom odrezával imelo, ktoré ukladali do bielej plachetky. Oboch býkov potom obetovali. Na východnom Slovensku sa zatiaľ nepodarilo zodpovedne identifikovať tieto posvätné miesta, aj keď tu pôsobili keltské spoločenstvá v prvých dvoch storočiach nášho letopočtu. Iná situácia je na západnom Slovensku, kde sa našli mnohé pohrebiská po Keltoch kmeňa Bojov, ktorí pôsobili v Čechách, na Morave a tiež na juhozápadnom Slovensku. Od nich je odvodený druhý názov Čiech - Bohémia. Pri niektorých rituálnych podujatiach zhromaždeným podávali omamné nápoje na zvýšenie účinku rituálu.
Nezastupiteľné miesto v živote Keltov mali kulty. O tom, že vzdávali vysokú úctu stromom som už písal. Dnes sústredím pozornosť na kultové kamene. Osobitne vzbudzovali v nich úctu kamenné oltáre a mnohé vztýčené kamene, ktoré často umiestňovali do svojich svätýň. V odbornej terminológii sa im hovorí "menhíry". V hojnom počte sa nachádzajú v Anglicku, Francúzsku a iných krajinách sveta. Niektoré poznáme aj na východnom Slovensku, ale im nevenujeme veľkú pozornosť. Osobne poznám takéto útvary v Slanskom pohorí, na Čergove, v Šarišskej vrchovine, na Branisku a inde. Všetky sú opradené tajomstvami dávnej minulosti a možno, že z obdobia pobytu Keltov na našom území. Ich tajomnosť sa už ťažko dá odhaliť a takto sú aspoň zaujímavé svojimi povesťami a rozprávkami. Niektoré sú tým zaujímavé, že boli premiestnené z inej lokality a niektoré z nich sú dodnes ukryté hlboko pod zemou.
Úcta ku kameňom je taká stará, ako ľudstvo samo a tento fenomén úcty má silné korene a prenáša sa z generácie na generáciu. Osobitne vysokú hodnotu majú kamene, ktoré boli súčasťou keltských svätýň. Oddanosť ľudí k menhírom kresťanstvo v prvom tisícročí považovalo za pohanský zvyk, ktorý sa im nepodarilo vykoreniť. V roku 452 bol zvolaný do Aries cirkevný koncil a prijali sa opatrenia proti modloslužobníkom ku kameňom. V roku 567 ďalší koncil prikazoval kňazom, aby odvracali pozornosť ľudí od uctievania kameňov a ak to niektorí robia, mali ich za to napomínať. Úcta ku kameňom pretrvávala naďalej, až ďalší koncil v Nantes z roku 658 ich nariadil zakopávať hlboko do jám. Ani to nepomohlo a kult kameňa stále prekvital, až ho v 8. storočí zakázal Karol Veľký a potom anglickí králi v 10. a v 12. storočí.
Vysoký kult prejavovali Kelti voči studničkám vody, prameňom termálnych a minerálnych vôd, k ústiam riek a potokov, k jaskyniam a ďalším darom zeme. Vysoko si uctievali niektoré zvieratá ako je kôň, býk, jeleň, kanec, hovoriaci havran, z predmetov to bol kosák, kotlíky, osobitne by som spomenul aj osobnosti, ako napr. vybájená postava kráľa Artuša. Niektoré kmene uctievali kult hlavy nepriateľov, ktorými si vyzdobovali svoje príbytky a svätyne a verili v prechod schopností či vlastností vynikajúcich osobností na seba a svojich rovesníkov. Dokonca trepanovali hlavy a z mozgov nepriateľov nosili amulety.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
