PhDr. Klaudia Buganová, Východoslovenské múzeum Košice
Ihličnaté stromy sa v blízkosti malých sakrálnych stavieb začali sadiť až v medzivojnovom období. Tieto vždyzelené rastliny sa v našich klimatických podmienkach uplatnili preto, lebo boli pôsobivé aj v zimných mesiacoch, keď ostatné stromy stratili lístie. Hlavným dôvodom ich výsadby bolo, že starostlivosť o nich je jednoduchá a nenáročná.
Napríklad nie je potrebné tvarovať im korunu alebo hrabať okolo nich lístie. Vyberali sa vysoké jedle biele, smreky obyčajné, menej borovice sosny a smrekovce opadavé. Z kríkov vyššieho vzrastu sa veľmi obľúbené stali najmä voči mrazu odolné tisy obyčajné a tuje západné. Z krov domáceho pôvodu to bola borievka obyčajná (jalovec), ktorá sa znamenite prispôsobuje výkyvom teploty. Z nižších kríkov sa ujali tmavozelené krušpány vždyzelené
(buxus, budzbanek), bohato kvitnúce vtáčie zoby obyčajné, husté zemolezy obyčajné. So stromami a kríkmi tohto druhu súvisí aj iný vzhľad terénu a okolia. Vzniká tu tendencia náznakov parkovej úpravy, takže sa so stromami kombinujú kríky aj kvety. Okolie je upravované prístupovými cestičkami, ktoré sú vysypané kamienkami, drobným štrkom, alebo sú zhotovené z kamenných či betónových dlaždíc.
Väčšinou sú husto lemované záhonmi kvetov. Prevládajú trvalky, v jarnom období narcisy a tulipány, v lete rozkvitnú okolo krížov a božích múk najprv pivónie a margaréty, neskôr gladioly a ruže, na jeseň rôznofarebné georgíny a astry a kvitnúcu zeleň ukončia v novembri chryzantémy. Takýto záhradnícky udržiavaný terén sa uplatnil najmä pri prícestných krížoch stojacich na námestiach, v parčíkoch a pred kostolmi. Obdobná situácia vznikla aj v prípade, že sa objekt stal súčasťou predzáhradky obytných domov. Vtedy je obklopený aj ovocnými stromami alebo ozdobnými kríkmi - ružou šípovou, tavoľníkom skríženým, orgovánom obyčajným, zlatovkou ovisnutou (zlatý dážď). Okolo kaplniek pretrváva trávnatý porast. Pri niektorých poľných kaplnkách rastú aj poľnohospodárske plodiny. Stavby sú súčasťou rozľahlých lánov, na ktorých sú zasiate obiloviny alebo krmoviny. V čase najväčšej vegetácie mnohokrát úplne prekryjú objekt a zamedzia k nim prístup. Tieto stavby v minulosti stáli na priestupnom území, čoho dôkazom sú staré katastrálne mapy. Tam, kde bola kedysi hustá cestná sieť, je dnes už len osamotený strom, či kríž uprostred rozsiahlych blokov ornej pôdy.
Z jednotlivých typov malých sakrálnych stavieb sú najviac vyzdobované prícestné kríže. Ku krížom sa umiestňujú do vhodných nádob kvety, zeleň a vence. V čase vegetácie sú v nich čerstvé kvety a halúzky, symbol úcty voči Tomu, ktorý vykúpil človeka svojím krížom a tým, že vstal z mŕtvych. Pred Veľkou nocou sa odstraňujú z krížov ozdoby na znak smútku nad Kristovým utrpením. V súlade s cirkevnou zásadou sa na piatu pôstnu nedeľu kostolný kríž zahaľuje a odkrýva až pri liturgii Veľkého piatku.
Upravené a aranžované kytice a vence sa umiestňujú najčastejšie do dolnej časti zvislého ramena, kde sa nachádza aj nádoba na kvety. Niekde je na kríži alebo pred ním železný stojan s objímkou na vázu zapichnutý do zeme. Istú vynaliezavosť badať v nových spôsoboch krášlenia, čo je výsledok tvorivosti a fantázie, ktorý sa môže demonštrovať na verejnosti. Na rohy alebo stĺpiky ohrád sa pripevňujú kytice s mašľami, na telo Krista sa dávajú papierové kvety. Zvlášť starostlivo sa vyzdobujú kríže na trasách pútí k svätým miestam. Sú zasypané kvetmi, sviečkami aj drobnými devocionáliami.
Kríže sa vyzdobujú najmä pred sviatkami Všetkých svätých a to vencami rôznych tvarov a veľkostí na vertikálnych ramenách, v niekoľkých vrstvách nad sebou. Špecialitou sú vence, ktoré majú tvar rovnoramenného trojuholníka. Vence sa zhotovujú aj kombináciou rôznych stálozelených rastlín, vhodný je krušpán, vavrín, brečtan, dubové listy, v poslednom období aj sušené kvety.
V súčasnosti sa okrem živých poľných alebo záhradných kvetov umiestňujú ku krížom umelohmotné výtvory imitujúce kvetenu. Ich výhodou je síce dlhšia životnosť, ale v kontraste s materiálom i okolitou živou prírodou nepôsobia harmonicky. Je to však v súlade s vkusovými zásadami dedinskej spoločnosti, ktorá uprednostňuje dekorativistické tendencie prezdobovania.
Drobné sakrálne objekty sa stávajú miestom mimoriadej pozornosti na niektoré cirkevné sviatky, posvätenia stavby alebo pri príležitosti výročia patróna a vtedy sú aj špeciálne ozdobované. Sú vyzdobené čerstvými kvetmi, zeleňou a svätými obrázkami.
Stromy a zeleň sú neodlučiteľnou časťou drobnej sakrálnej architektúry. Ak sa ešte pri stavbách vyskytujú a objavujú sú dôkazom, že na nich človek nazabudol.
Autor: Ľudovít PETRAŠKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
