rozmetali telá minimálne 25 nevinných obetí. Atentáty na britský konzulát a banku, ku ktorým sa prihlásila Al Kaída a nejaká miestna militantná organizácia "islamských jazdcov", nasledovali po minulotýždňových útokoch na istanbulské synagógy. Tiež s viac ako dvomi desiatkami mŕtvych.
Mnohí na Slovensku si povieme, že Turecko je ešte stále ďaleko a nás sa to veľmi netýka. Veľký omyl. Najmä v posledných týždňoch sa svet mení na krvavé kúpalisko. V priamom prenose. Spravodajstvo bez atentátu - ak nikde, tak aspoň v Iraku - fakticky už neexistuje. Cez televízne obrazovky vnímame mozaiku roztrhaných mŕtvol a zakrvavených ľudí ako nezúčastnení, možno len ako "reality" pokračovanie akčných filmov. Za každým novým nájazdom fanatikov, za každým novým výbuchom sú však zmárnené životy ľudí, ktorí ešte včera mali svoje vlastné sny a osudy. Naberá to pomaly pandemický ráz.
To nie je science fiction, to je vojna. Môžeme sa cítiť ako nezúčastnení, ale je to klam a mam. Lieta v tom celý Západ. Európa menej ako Amerika, Slovensko menej ako Turecko, ale sme v tom po uši všetci. Respektíve budeme. Toto je útok na západnú civilizáciu, ktorá ak sa neubráni, Slovensku nepomôže ani náhoda, že jeho územiu sa samovražedné atentáty vyhnú. Obava, že pohroma raz dorazí aj k nám, je ale absolútne legitímna. Talianov už zasiahla - svojich mŕtvych z južného Iraku pochovávali cez víkend. Aj poľský major Kupczyk to už má za sebou. A po včerajšku už majú irackého hrdinu in memoriam aj Maďari.
Briti očakávali útok v Londýne (návšteva Busha), úder prišiel v Istanbule. Ich obete sú po včerajšku už obrovské. Našlo sa ale ešte 50 tisíc takých Britov, ktorí demonštrovali proti - Bushovi. V Európe a ani na Slovensku si celkom neuvedomujeme, čo sa deje. Toto nie je teror, aký prevádzkovali v 70.-tych a 80.-tych rokoch skupiny ako Červené brigády či Baader-Meinhof, a už vôbec nie typu baskických separatistov či írskych nacionalistov. Títo mali konkrétne "politické" požiadavky a svoje útoky smerovali proti konkrétnym osobám či inštitúciám, pričom sa doslova vystríhali civilných obetí. Noví teroristi 21. storočia sledujú presne opačný cieľ - zabiť čo najviac ľudí. Čím vyšší počet mŕtvych a ranených je najvyššou stratégiou "moderného" teroru s vizitkou Al Kaída - priamo úmerne stratám na životoch (a majetku) rastie ohlas akcie. Západ je civilizáciou, kde informácie cestujú v mikrosekundách. Čím "účinnejší" teror, tým zmätenejšia verejnosť západných štátov. Konečným cieľom je rozklad spoločnosti šírením pandémie strachu. Morálneho ovzdušia najvyspelejších spoločností sveta sa takto zmocňujú organizované hordy nepríčetných fanatikov.
A sme pri fatálnej otázke posledných dvoch rokov - sloboda alebo bezpečnosť? Je možné ich mať dohromady, alebo si budeme musieť vybrať? To dnes nevyriešime. Ak ale Západ nechce počítať mŕtvych a ranených každý deň, mal by konať. Je ale rozštiepený - obranné stratégie USA a EÚ sa zblížili, zostávajú však stále veľmi vzdialené. Ide o nedorozumenie v zásadných otázkach. George Bush je zástancom preventívnych úderov a vývozu demokracie, čoho zatiaľ nie veľmi presvedčivé výsledky sledujeme v Iraku. Európska únia chce manévrovať prostredníctvom globálnych inštitúcií, diplomacie a ekonomických pák. Na dôvažok sa európski politici - najmä Francúzi - cítia ohrození globálnou prevahou USA, ktorá by sa mohla lídrovstvom v protiteroristickom ťažení ešte zvýšiť. Najhlbší rozpor leží vo filozofii. Väčšina Európy si myslí, že teror sa dá liečiť odstránením jeho príčin - chudoby, hladu, frustrácie islamských spoločenstiev. Ale: Je Usáma bin Ládin sociálny prípad, nemá čo jesť? Nie - hlbinnou príčinou útokov proti životom, záujmom a spojencom Západu je fundamentalistická nenávisť voči iným formám existencie než ortodoxný islam, smrteľná zášť voči slobode, blahobytnejšej a sebavedomejšej civilizácii. A s týmto sa nedá dohodnúť ani vyjednávať - Európa sa kruto mýli. Ale aj USA v Iraku idú zatiaľ od desiatich k piatim - elitní vojaci US Army sú najčastejšími obeťami teroru. Dá sa Iraku, ktorý stojí na úplne iných spoločenských základoch, vnútiť demokracia ako sa to podarilo v Japonsku a Nemecku? A ak boj o Irak Bush vyhrá, čo ďalej? Kto zúčtuje so saudskoarabskou dynastiou, s pakistanskými základňami teroristov a pod.? Veď po roku a pol spojenci neovládajú ani celý Afganistan.
USA, nech sú akákoľvek superveľmoc, túto vojnu samé nevyhrajú. Potrebujú pomoc Európy, tá však vidí veci inak. Treba veriť, že precitnutie nepríde až vtedy, keď sa včerajší Istanbul zreprízuje kdesi pod Eiffelovkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
