pozitívnom, čo urobil váš predchodca". Zároveň predchodcu - Ivana Šimka - pochválil a nezabudol pripomenúť, že "neodchádza z odborných, ale politických dôvodov". Hoci to bolo mienené ako tradičný štuchanec medzi rebrá Dzurindovi, poznámke sa nedalo nič vytknúť. Dnes je už jasné, že Juraj Liška sa od "všetkého pozitívneho" dosť zásadne dištancuje. A jasné tiež je, že prezidentovi to neprekáža.
Juraj Liška sa vo štvrtok stretol so Schusterom, aby ho informoval o koncepcii rozvoja vzdušných síl. Vzhľadom na to, že je vo funkcii pár týždňov, rýchlosť nesmierne prekvapila. Ešte väčšmi návrh, čo prijala ním zostavená komisia, ktorá pracovala dohromady dva týždne: Ministerstvo obrany počíta aj naďalej s nákupom či prenájmom nadzvukových stíhačiek. Zároveň by sa malo rýchlo začať aj s rozsiahlou modernizáciou starých ruských MIG-ov. Koncepcia ani minister síce ešte nevedia, koľko to bude stáť a či to pôjde z deblokácií, alebo iných zdrojov, dôležité len je, aby nám nad hlavami malo čo lietať...
Návrat k myšlienke nákupov "supersonicov" je veru veľký odklon od "všetkého pozitívneho". Šimko si nechal na jar vypracovať viac koncepcií, ktoré sa rodili podstatne dlhšie ako Liškova. Ich základnou filozofiou bol tzv. nulový variant - teda alternatíva, že na stíhačky by sme zabudli. Z jednoduchého dôvodu - sú nesmierne nákladné a v rámci kolektívnej obrany NATO nevidieť dôvod, prečo by malo práve chudobné Slovensko tento najnáročnejší druh zbraní prevádzkovať. "Musíme si vyjasniť, či vôbec je šanca, aby krajina s piatimi miliónmi daňových poplatníkov mohla mať schopné letectvo takého charakteru" - to sú slová, ktorými Šimko inicioval dokonca verejnú diskusiu o stave vzdušných síl. To bolo v júni a priama reakcia na slávne "prekecnutie" Rudolfa Schustera o troch letuschopných stíhačkách.
Šimko navrhol kvôli verejnej diskusii dokonca odtajniť niektoré informácie (to bolo nenapádnou odpoveďou na vtedajšiu otázku, či Schuster prezradil alebo neprezradil utajovanú skutočnosť). Čo je podstatnejšie, debatovať sa malo dlhodobo a riešenie pre vzdušné sily prijať až po dôkladnom zvážení všetkých vojenských a finančných aspektov. Teraz to Liška vyriešil bleskovkou - MIGy sa budú modernizovať hneď a neskôr sa uvidí. Špeciálne k zmluve s jednou ruskou firmou o prevádzkovaní MIG-ov sa Šimko vyjadril tak, že "bude viesť len k predlžovaniu súčasného stavu". Jeho nulový variant vychádzal jednoducho z premisy, že armáda musí radikálne obmedziť svoje výdavky v oblastiach, ktoré nie sú kľúčové v systéme kolektívnej obrany, ani v schválenej koncepcii Model 2010. Rovnaký pohľad priniesla i známa tzv. Garrettova správa, ktorá vznikla ešte za ministra Stanka - Slovensko nadzvukové ani podzvukové stíhačky urgentne nepotrebuje, priority armádnej reformy sú inde.
Motívy ministra Lišku musíme hľadať inde. Najskôr v Trenčíne, odkiaľ sám pochádza a kde sídli vojensko-priemyselná loby, ktorá si hovorí Združenie obranného priemyslu. Už Ivan Šimko bol vystavený nájazdom tejto skupiny ("skupinky"?) a vzhľadom na tylové zázemie SDKÚ bolo čudné, že tak dlho odoláva. Subjekty tohto združenia prevádzkujú aj letecké opravovne a utlmovaním stíhačiek by prišli o štátne kšefty. Súčiastky by sa mali získavať cez deblokácie, z ktorých doteraz pozeralo vždy viac svinstva než úžitku.
A sme späť pri prezidentovi: V júni si všetci všimli iba jeho prerieknutie o letu(ne)schopných stíhačkách. Druhým dychom však dodal niečo zaujímavejšie - požiada premiéra, aby vláda dala súhlas na ruské deblokácie na modernizáciu MIG-ov. Na tom by ešte nebolo veľa zlého - rezort obrany mal záujem, ale iba do výšky 50 mil. dolárov. Rusi však nástojili na transakcii 200-miliónovej, čo Šimko odmietol. V Liškovi teda Schuster dostal partnera, s ktorým našiel spoločnú reč. Aj prezident totiž vyzerá v tejto kauze ako čistý lobista - prečo mu tak záleží na prevádzkovaní ruských šuniek? A neexistuje taká zahraničná návšteva, ktorej by nenavrhol spoluprácu s košickou leteckou školou...
Nový minister teda preferuje predlžovanie životnosti MIG-ov, hoci doterajšie relevantné analýzy túto alternatívu zavrhujú. Pričom sám pripúšťa, že aj tak môžu lietať maximálne len päť až sedem rokov. A potom budeme musieť nakupovať niečo iné... Ministerská kariéra Juraja Lišku nezačína dobre - akoby sa vracali časy, keď zásadné rozhodnutia rezortu neurčovali zahraničnopolitické a bezpečnostné súvislosti, ale domáci lobisti. Nedá sa teda celkom povedať, že by "pokračoval vo všetkom pozitívnom" po predchodcovi Šimkovi. Vôbec nie paradoxne, evidentne to vyhovuje aj prezidentovi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
