V lotyšskej lige sú futbalisti finančne motivovaní i počtom nastrieľaných gólov

Sportnet|26. nov 2003 o 00:00

Košice - Keďže trpaslík Lotyšsko (počet obyvateľov 3,2 milióna) si dovolil premôcť v baráži o postup na EURO 2004 obra Turecko, mnohí si položili

otázku: akýže je vlastne futbal v tejto pobaltskej republike, ktorej reprezentácia si dovolila malý zázrak? Nuž, možno fajnšmekri budú aj sklamaní pohľadom, ktorý nám sprostredkoval Ján Šafranko (na snímke vľavo). Tento východniar a odchovanec Stropkova, ktorý prešiel u nás cez prvú ligu v Interi Bratislava, Trenčíne, Ružomberku a skončil v uplynulom ročníku v Banskej Bystrici, strávil jesennú časť v Lotyšsku (tam sa hrá systémom jar -jeseň). Predstavil sa ako hráč Liepaje, prímorského mesta (100-tisíc obyvateľov), vzdialeného asi 40 kilometrov od litovských hraníc.

Pobaltské krajiny majú svoje zvláštnosti a čaro, obľúbili ste si tento kút sveta?

"Nehovorím, že to nemalo zaujímavé črty , ale predsa len nebolo to Slovensko. Charakterizoval by som tunajší spôsob života a jeho úroveň ako niečo medzi nami a Ukrajinou."

Do Metalurgu ste odišli v júli, po skončení jarnej fázy zápolení a tesne pred štartom jesennej odvety. Bolo to trošku aj nečakané, zvádzalo to k dojmu, že ste sa doslova zašili.

"Zástupcovia tohto klubu si ma všimli už počas zimného sústredenia, ktoré som s tímom absolvoval v Senci. Lenže vtedy sa moje angažmán nepodarilo realizovať pre niektoré prekážky. Keď som ale ukončil pôsobenie v Banskej Bystrici, bol som voľným hráčom a nič nebránilo dohode."

Čo ste vedeli o novom pôsobisku?

"Priznám sa, že takmer nič. Akurát som mal informácie, že najvyššia súťaž má osem účastníkov, každý s každým hrá o body štyri razy."

Skončili ste v tabuľke druhí -úspech alebo sklamanie?

"Skonto Riga je suverénom zápolení. Niekoľko rokov po sebe kraľuje neohrozene na tróne. Preto naši funkcionári proklamovali, že chcú rivala vytlačiť z prvej priečky. Nepodarilo sa to, mali sme stratu dva body za lídrom. Pravda, v priebehu súťaže sme boli aj istý čas na vedúcom poste, lenže Skonto malo sklz v počte odohraných zápasov, takže tabuľka bola klamlivá. Keď sme prehrali s rivalom vzájomný duel, získali sme väčšiu stratu a naše vyhliadky sa zretušovali. Ešte teoretická možnosť blikala vtedy, keď Riga nastúpila proti tretiemu v poradí Venspilsu. Staronový majster však zvládol túto úlohu, vyhral, a udržal si patričný odstup od nás. Celkove sme zaknihovali štyri prehry, raz so Skontom, dva razy s Venspilsom a potom ešte raz s jedným priemerným súperom. Práve toto zakopnutie možno rozhodlo, že sme sa nestali majstrom."

Výsledky 8:0 či 6:2 naznačujú, že medzi celkami sú veľké výkonnostné rozdiely. Je to naozaj tak?

"Prím udávali traja - Skonto, my a Venspils. To sú kluby na profesionálnej úrovni, ostatní pracujú skôr na amatérskej či poloprofesionálnej báze. Pre zaujímavosť, rekordný výsledok v ročníku bol 10:0..."

Ako si pomáhali tréneri popredných mužstiev pri motivovaní zverencov, ak tí už v priebehu zápasu vysoko viedli?

"Hráči boli hodnotení aj podľa počtu nastrieľaných gólov. Prémie boli závislé od skóre proti slabším. Za každé tri góly bola navýšená odmena. Preto sa hralo na doraz až do konca. Celkove prví traja sa vyspelosťou približovali k našim prvoligistom, ostatní zjavne nestačili, boli aj o triedu slabší."

Aká zápasová porcia sa ušla vám?

"Zvládol som desať ligových zápasov a dva pohárové proti Dinamu Bukurešť v prvom kole Pohára UEFA. Vynechal som však záverečné dve stretnutia ročníka. Bolo to po dohode s trénerom. V klube je totiž dlhšie zaužívaná zásada, že akonáhle tím stratí nádej na primát, legionári končia a už nezasahujú do hry. Dovedna sme boli piati cudzinci - okrem mňa ešte Ukrajinec, Litovci a Rus. Kvóta legionárov je ohraničená číslom päť, takže sme si nezavadzali. V lige sú futbalisti z bývalých krajín SNŠ, zriedkavo možno natrafiť na aktérov z iných kútov. Prekvapilo ma, keď som objavil Venspilse Žilinčana Jašurka, či zástupcu českého futbalu."

Pomohli ste aj vy zlepšiť skóre Metalurgu?

"Dal som jeden gól v pohári a lige. Ten padol priamo z rohu. Nastupoval som na poste stredného ofenzívneho záložníka, teda hral som to, čo na Slovensku."

Naši hokejisti nezriedka šomrú na trénerov v Rusku . Vy ste mali tiež ruského kouča, hoci ten zapustil korene v Lotyšsku. Vychádzali ste s ním dobre?

"Nemal som žiadne problémy v komunikácii a vo vzťahu s ním. Nedal mi najavo, že zaberám miesto domácemu futbalistovi. Bol seriózny a vždy sme si vysvetlili to, čo sme potrebovali. Ak som kiksol, netoleroval mi to, ale všetko v rámci normy."

Keby ste boli koučom, čo by ste odstránili z herného prejavu Liepaje?

"Spoluhráči robili dosť taktických chýb pri bránení. A to i preto, že mužstvo bolo ladené ofenzívne. V našom strede pôsobili najlepší strelci súťaže Debrecov s 36 a Karlsson s 27 gólmi. Za celý ročník sme dali sto zásahov, najviac zo všetkých. Bol to rekord ligy. To, že sa všetci hrnuli dopredu, spôsobovalo zároveň, že na zadné vrátka zabúdali. Naproti tomu Skonto ťažilo z toho, že tréner lotyšskej reprezentácie Starkovs sedí na lavičke práve v tomto klube. Prezident klubu je v manažmente národnej federácie, čiže aj diplomacia bola na úrovni. Isteže rozhodujúci bol fakt, že Riga mala lepší káder vrátane hráča z Kamerunu, reprezentanta z Gruzínska, hlavne Verpakovskisa. Ten výraznou mierou pomohol národnému mužstvu dostať sa najprv do baráže a potom zariadil nielen víťazstvo nad Turkami doma, ale i nečakanú remízu v odvete v Istanbule. Slovom, Skonto disponovalo viacerými individualitami. Veď majster prehral iba raz v súťaži."

Je futbal v Lotyšsku stredobodom záujmu?

"Práveže mu patrí tretie miesto v hierarchii popularity za hokejom a basketbalom. U nás chodilo najviac ľudí na zápasy, v priemere tri-štyri stovky, akurát duely so Skontom pritiahli tritisíc fanúšikov."

Vraj sa hrá pomerne tvrdo?

"Dosť. Prevláda silový štýl, no zvykol som si, nemal som problémy adaptovať sa. To sa týka i rozhodcov, ktorí niekedy rozdávali kartičky ako keby hrali poker a nebolo zriedkavé, že vypadli aj dvaja-traja obrancovia kvôli dištancu pre žlté karty."

Neľutujete tých pár mesiacov, čo ste tam strávili?

"Vôbec nie. Hoci pokiaľ ide o prípadný návrat do tejto krajiny, tak to neprichádza do úvahy. Predsa len som bol predtým navyknutý na iné podmienky."

Finančné?

"To zasa nie, možnosti, ktoré mi predostreli, stáli za to. To ale nie je vždy rozhodujúce. Preto sa obzerám po novom angažmán. Je jedno, či v cudzine alebo u nás. Záležať bude na ponukách."

Ako ste vnímali senzáciu v baráži aj vzhľadom na to, že poznáte dôvernejšie tunajší futbal?

"Z domácej ligy bolo zastúpených v kvalifikácii málo hráčov, dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky. Prevahu majú legionári, ktorí sa ostrieľali napríklad v Rusku. Títo hráči sú oveľa kvalitnejší než domorodci. Videl som niektoré predošlé súboje a podľa mňa Lotyši nehrali oslnivo, preto i mňa zaskočili postupom. Z Liepaje bol v širšom kádri Dirnich i Debrecov. Ten, hoci bol kanonierom, nedostal šancu, na medzinárodnom fóre veľa neznamenal. Ukázalo sa to v Pohári UEFA, kde sa úplne stratil. Sám si neviem vysvetliť tento paradox, že napriek úrovni domácej súťaže Lotyši dosiahli to, čo dosiahli. Ale ako vidno, dá sa to. A to by sme si aj na Slovensku mali uvedomiť."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»V lotyšskej lige sú futbalisti finančne motivovaní i počtom nastrieľaných gólov