téma.
Martin Bútora je fajn chlap. Nič proti nemu - naopak, dá sa spoľahlivo predvídať, že v poli kandidátov bude predstavovať najvyššiu akosť. Nebol nikdy komunistom, nikdy nič neukradol, ani neupadol do podozrenia. Po Novembri sa zaradil medzi markantné postavy spoločenského i politického života, jeho postoje boli hodnotové a neoportunistické. Životný výkon odviedol ako veľvyslanec vo Washingtone. Položil základy veľmi dobrých vzťahov s USA. Významne sa angažoval pri vstupe do NATO. Nie je jasné, či v zavedenej demokracii by toto bolo dosť na prezidenta, ale na Slovensku - a najmä pri porovnaní s predchodcami - je to až priveľa. Kto ho bude voliť, nič neskazí. Ale ani veľa nezíska - nejde o tribúna ľudu, mnohí počujú jeho meno prvýkrát. Je kandidátom mestskej intelektuálnej a kultúrnej tzv. elity. Ak dostane päť percent v prvom kole, môže tri dni a tri noci oslavovať. Ale je fajn, že je.
To, čo Bútora pokazil, je jeho vstup do kampane. O tom, že chystá kandidatúru, sa hovorí rok. Že je rozhodnutý, sa vie pol roka. Je preto trápne a smiešne divadlo, ktoré sa predstavilo minulý týždeň ako "Petičný výbor za dobrého prezidenta". Pod taktovkou režiséra Porubjaka zopár desiatok tzv. osobností verejného života akože vyzvalo Bútoru, aby kandidoval. Načo tá fraška? A on včera odpovedal - výzvu prijíma. To je čo za marketingový ťah - oblbovať ľudí? Nie je trápne, ak kandidát, ktorý stavia svoj imidž aj na kritike nešvárov politických strán, v prvom kroku verejnosť zavádza? Prečo sa nedalo priamo povedať - ľudia, rozhodol som sa kandidovať a toto sú moji priatelia, ktorých som poprosil, aby mi robili zázemie? Lepšie je šaškovať. V rozhovore pre SME signatár iniciatívy Miroslav Kusý ohlupuje, že petícia "má byť nátlak na Bútoru, aby sa rozhodol kandidovať". Vynikajúce - v piatok ho vyzvali, včera sa rozhodol a dnes už obchádza Slovensko. Prečo toľké pokrytectvo a neúprimnosť? Ak takto Bútora začína, prečo by mal byť odlišný od politikov, ktorí klamú a podvádzajú furt?
Dá sa s úspechom pochybovať, že petičnú "fintu" vymyslel Bútora sám. Vnucuje sa malé deja vu; pred piatimi rokmi bola tzv. občianskym kandidátom Magda Vášáryová. Jej východisková pozícia bola omnoho nádejnejšia - nepomerne vyššia verejná známosť, populárna herečka. Všetky šance si zabila výberom volebného štábu - združenie diletantov, aké angažovala pre svoju kampaň, sa nedá ani vylosovať. Ona si ich vybrala! Menoslov petičného výboru "Za dobrého prezidenta" je pri tejto spomienke viac ako výstražný. Ak chce Bútora obstáť so cťou, mal by si najať profesionálov. Ak sa petičná iniciatíva zapletie do kampane, svojich päť percent neurobí ani v Bratislave.
V excelentnej forme sa už predviedol zmienený signatár Kusý. V sobotňajšom vydaní SME denuncioval kandidáta KDH takým nehoráznym spôsobom, k akému sa zaiste nezníži ani budúci kandidát Mečiar. Najprv sa zaskvel myšlienkou, že "medzi komunistickým a katolíckym kandidátom nevidí žiadny rozdiel". Keďže je politológ, a dokonca profesor, mal by vrátiť diplom. To je ale nič - vyznanie zaklincoval takto: "S jedným katolíckym prezidentom sme už jednu nepriaznivú skúsenosť mali". Iste - František Mikloško sa nemusí každému páčiť a Kusý ho môže slobodne nevoliť. Ale postaviť jeho prípadnú voľbu do tejto súvislosti je fanatická zaslepenosť, vyšinutosť a totálna drzosť. Ak nechce Bútora stratiť glanc, mal by sa od takýchto pivničných prejavov svojich "intelektuálnych" priateľov dištancovať. Dodnes tak neurobil, takže zostáva len veriť, že noviny nečíta. Nie je vôbec paradoxné, ale príznačné, že Kusý vystupuje a publikuje ako presvedčený liberál. Najviac sa zasadzuje za práva národností a menšín - takto vyzerá za bieleho dňa.
Kusý je síce dospelý jedinec, ale za jeho vystúpenia v rámci "kampane" nesie Bútora zodpovednosť. Ak si nechce spáliť všetky šance, mal by dôsledne preosiať svojich podporovateľov. Nejde len o toto výtržníctvo, ale vôbec o taktiku a stratégiu budúcich krokov. Intelektuáli vedia brechať na politické strany a zniesť ich pod čiernozem (väčšinou oprávnene), ale ich prácu robiť nevedia (medzi nami ženami - sú leniví). Mylná je už jedna z nosných myšlienok kampane: "Zúfalo potrebujeme kandidáta, ktorý by nebol straníckym" (Kusý). To sú kecy a ľudia, hoci nemajú radi strany, to cítia. Nadstranícki kandidáti nevyhrávajú prezidentské voľby ani v rozprávkach. Len slovenskí politológovia na nich veria tak, že z prázdnej "občianskosti" robia program. Bútora by sa mal na túto líniu vykašľať a osloviť aspoň SMK...
Hoci Bútora svoje "entrée" pohnojil, zostáva ešte dobrým kandidátom. Teda so zreteľom na očakávanú konkurenciu. Keďže má dlhoročnú skúsenosť z USA, netreba mu asi pripomínať, že základ všetkého je výber spolupracovníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
