súkromnú stavebnú firmu, s ktorou má dobré vzťahy a zrejme má vedenie štátnej spoločnosti od nej aj provízie. Šéf stavebnej firmy dá do ponuky poriadne nadhodnotenú sumu, ale vypracuje aj ďalšie ponuky konkurenčných firiem s ešte vyššími sumami. V konkurenčných firmách má totiž kamarátov, ktorí si vzájomne dohadzujú kšefty. Oni mu bez problémov nadhodnotené ponuky potvrdia, a budú sa prezentovať, akože sú to ich ponuky, a že sa tiež uchádzajú o zakázku. Robia to preto, že inokedy potvrdí zasa on im. Samozrejme, že najnižsia ponuka vyhrá, aj keď je poriadne nadhodnotená. Šéf stavebnej firmy dá províziu riaditeľovi štátnej firmy, aby ho oslovil aj nabudúce a možno sa niečo ujde aj akože konkurenčným firmám," hovorí bývalý spolupracovník jednej zo stavebných firiem.
"Keď sme písali takéto ponuky, šéf hocikedy len tak povedal - päťstotisíc? To sa mi zdá málo, prihodíme na sedemsto. Ale keď sme robili serióznu ponuku, sedeli sme nad ňou aj celý deň." Nie je vylúčené, že podobne to funguje aj pri štátnych úradoch, kde majú vplyv aj politici.
"Niekedy si stačí všimnúť obrovské rozdiely v sumách pri prácach, ktoré sú platené zo štátnych peňazí. Napríklad úrad chce postaviť nejakú budovu. Jedna stavebná firma sa ponúkne, že ju postaví za dvadsať miliónov, ďalšia za tridsať a ďalšia za tridsaťpäť. Pritom všetky tri firmy majú podobne platených ľudí a rovnaký materiál, navyše by sa budova dala postaviť aj za pätnásť miliónov. Veľké rozdiely sú presne v prípadoch, keď je dopredu daná stavebná firma, ktorá pravdepodobne podplatí šéfa úradu a dohodne sa so spriatelenými stavebnými firmami. To isté sa robí aj v najväčších súkromných firmách, kde majiteľ nemá prehľad o každej korune."
Autor: rf
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
