Na staré kolená opustil dôverne známe miesto v šatni, no nezaváhal ani na chvíľu

Sportnet|27. nov 2003 o 00:00

Poprad Na staré kolená opustiť dôverne známe miesto v šatni a zvykať si na nový kolektív? Aj takú otázku si iste sám pre seba položil Peter Lištiak

(na snímke) po tom, čo sa už vedelo, že zmení dočasne pôsobisko. "Prečo nie?" - hneď si aj odpovedal. Zamyslel sa nad svojou doterajšou kariérou a prišiel na to, že dosiaľ bol vlastne stále verný materskému klubu v Liptovskom Mikuláši ( s výnimkou ZVS). Tu začínal s hokejom a ktovie, či tam to aj nadobro nezabalí. "Ešte neuvažujem o konci, tri-štyri roky by som určite chcel pohrať. Rozhodujúce bude zdravie. Len neviem, či ešte pobudnem neskôr na Slovensku alebo sa poberiem do cudziny." Vzhľadom na časté zmeny a hľadanie si nových možností nejde tak trochu do hlavy, prečo tento 33-ročný obranca zachoval takú vernosť Liptovu. Žeby príslovečný lokálpatriotizmus? "Netvrdím, že nijaké možnosti predtým neboli, ale zakaždým som sa vedel dohodnúť s predstaviteľmi klubu na predĺžení kontraktu. Dokázali mi vyrovnať to, čo by mi dali inde. Takže nebol veľký dôvod, aby som odchádzal z domu," pripomenul hokejista, ktorý sa pred pár dňami dočasne športovo nasťahoval do Popradu, aby oživil dianie v ŠKP a zároveň aj sám pookrial.

Oba celky sú na tom približne rovnako, zrejmý je rozdiel v skúsenostiach hráčov. Kým Liptáci disponujú vyzretejším kádrom, viacerí policajti sú začiatočníci. "Liptovský Mikuláš má vzhľadom na túto skutočnosť o čosi kvalitnejší káder, aj sa viac preto od nás očakávalo. V Poprade som našiel dobrú partiu, v ktorej majú prím vlastní odchovanci, ktorí potrebujú usmerniť." Peter už raz na východe pôsobil. Bolo to počas vojenčiny v ročníku 1979/80 za éry trénera Branislava Šajbana. Uchoval si na toto obdobie pekné spomienky, bolo to v ére vzniku ŠKP a na ďalší rok mančaft postúpil do federálnej ligy. Vtedy už ale on v Poprade nepôsobil, druhú polovicu "vojny" si odkrútil v Michalovciach. "Vtedy sa mi ani neprisnilo, že sa k susedom ešte vrátim. Lenže ako vidím, cesty osudu sú nevyspytateľné."

Lištiak sa spolieha na to, že hosťovačka mu pomôže, hoci neprišiel v akurát vhodnom období, ktoré je typické sériou prehier (z nej sa vymykalo akurát víťazstvo v Martine). "Dúfam, že nielen ja pookrejem, ale hlavne mužstvo sa prebudí, zabojuje a začneme vyhrávať aspoň nad niektorými rivalmi." Nový hráč do defenzívy sa aklimatizoval okamžite. Aj preto, že poznal trénera Milana Skokana, ktorý ho pred časom viedol aj v Liptove. Najprv začal nastupovať s Hrubým , potom dostal za partnera Jurča. "S oboma si rozumiem." Možno sa niekedy dostane do dvojice aj M. Turanom či Gavalierom, teda matadormi, ktorých poznal najlepšie. Ako priznal, ešte sa len síce oťukáva, ale už vie, v čom prichodí kolektívu pridať, aby splnil to, čo sa od neho očakáva. "V hokeji som preskákal toho dosť, všade sa hrá podobným systémom, nemusel som si nič prevratné osvojovať. Skôr treba vplývať na spoluhráčov. Niekedy hlavne mladší útočníci sa vyhrnú dopredu a zabudnú na vracanie sa dozadu," povedal pri rozlúčke skromný hráč, ktorý si už zvykol na pravidelné meranie trasy medzi oboma mestami vedno s Kalouskom.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Na staré kolená opustil dôverne známe miesto v šatni, no nezaváhal ani na chvíľu