tak dobre ako napríklad ľudia v Bulharsku.
Životná úroveň je, samozrejme, veľmi subjektívny pojem. V ekonómii sa najčastejšie určuje tak, že sa hrubý domáci produkt - súčet všetkého, čo sa v ekonomike vytvorí, vydelí počtom obyvateľov. Existujú aj komplexnejšie ukazovateľe, ktoré už zohľadňujú aj iné ako ekonomické kritériá.
„Podiel HDP na obyvateľa hovorí o sile ekonomiky," vysvetľuje analytik Tatra banky Robert Prega. „I keď spojitosť medzi ním a životnou úrovňou je voľnejšia." Sila hospodárstva ovplyvňuje jeho súčasti, tak jednotlivé podniky aj ľudí, napríklad prostredníctvom toho, ako rýchlo rastú mzdy a ceny. „Alebo čím vyšší hrubý domáci produkt, tým vyššie šance zamestnať sa," dopĺňa Prega. Takto meraná životná úroveň nie je všade na Slovensku rovnaká. V Bratislavskom kraji dosahuje priemer dnešnej únie.
Za západnou Európou stále výrazne zaostávame, no rastieme oveľa rýchlejšie než ona. Tak by to malo zostať aj v najbližších rokoch. „Od roku 2005, keď začnú pomalšie rásť ceny, zrýchli sa aj približovanie podielu HDP na obyvateľa," hovorí Prega. „Závisieť to, samozrejme, bude od reforiem a efektu, aký prinesú." Hoci mzdy rastú pomaly, zvyšujú sa dane a stúpajú ceny energií, k životnej úrovni únie sa stále približujeme a máme k nej oveľa bližšie ako Bulhari či Rumuni, ktorí na vstup ešte len čakajú. V porovnaní podľa podielu HDP na obyvateľa máme my úlohu únie a Bulhari našu. Výkonnosť ich ekonomiky oproti EÚ bola vlani 26,5 percenta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
