Zákon podľa Schustera nezaručuje ústavné právo na poskytnutie takej pomoci, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti podľa ústavy určí zákon. Doteraz podľa prezidentovho stanoviska štát takúto pomoc zaručoval najnižšou dávkou, ktorú mohol dostať človek v hmotnej núdzi, teda 1450 korún mesačne. Po novom však môže na jedného člena, napríklad rodiny v hmotnej núdzi, výjsť aj menšia suma.
Podľa hovorcu ministerstva práce Martina Danka bol mechanizmus posudzovania rovnaký aj doteraz, mení sa iba výška dávok. Hovorca prezidenta Ján Füle uznáva, že postup bol rovnaký, konečne však vraj niekto poukázal na jeho neústavnosť. "Je právom prezidenta obrátiť sa na Ústavný súd, ale my nepochybujeme, že by rozhodol v náš prospech," povedal Danko.
Zákon aj v novom znení pre všetkých zaručuje základnú dávku 1450 korún. Každý človek v hmotnej núdzi navyše dostane 50 korún na zdravotnú starostlivosť a príspevok na bývanie. Ostatné príspevky budú závisieť od jeho aktivity - ak si bude hľadať zamestnanie, dostane 1000 korún mesačne. Kto si z vážnych dôvodov, ktoré zákon pomenúva, nemôže príjem zvýšiť, dostane 1000-korunový ochranný príspevok.
Nový zákon obmedzí počet poberateľov dávok. Ministerstvo práce tvrdí, že obmedzuje "vreckové", ktoré štát vypláca externým študentom, žijúcim so solventnými rodičmi. Na budúci rok sa hmotná núdza detí do 25 rokov, ktoré nemajú vlastný príjem, alebo majú príjem menší ako minimálna mzda, bude posudzovať podľa situácie celej rodiny. Zasiahne to práve 39-tisíc externistov, ktorý doteraz dostávali dávku, aj keď žili s bohatými rodičmi. Od budúceho roka musí byť v núdzi celá rodina.
Zlepšiť by sa mala situácia v rodinách, kde žiadajú o dávku rodičia, ktorí na ňu kvôli príjmu dieťaťa dnes nemali nárok. Ak bude dieťa do 25 rokov, ktoré neštuduje, zarábať viac ako minimálnu mzdu, nebude sa táto počítať do príjmu rodiny. Nebude sa do nej rátať ani mzda študenta denného štúdia, do výšky 1,2-násobku životného minima (5052 korún).
Sociálne dávky sú určené ľudom, ktorých príjem nedosahuje úroveň životného minima. Doteraz boli posudzovaní podľa toho, či sa do núdze dostali z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. V objektívnej núdzi boli nezamestnaní evidovaní na úrade práce nie dlhšie, ako dva roky, ak o prácu neprišli z vlastného rozhodnutia, a tí, ktorí si pre svoj vek alebo zlý zdravotný stav nemohli zvýšiť príjem. Ostatní dostávali automaticky iba 1450 korún.
Ľuďom v núdzi majú pomáhať aj obce. Môžu im prideliť raz do roka jednorazovú dávku, ak sú v núdzi z objektívnych dôvodov. Výška závisí od rozpočtu obce. "Je to postavené na hlavu. Podľa zákona nemôžeme dať peniaze chudákom, ktorý majú dávku najnižšiu," rozčuľuje sa pracovníčka obecného úradu na Považí.
Autor: haj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
