zameral na európske zjednocovanie a s ním súvisiace problémy, ako aj na rolu národných parlamentov. Parlamenty sú v systéme zastupiteľskej demokracie (ak opomenieme nástroje demokracie priamej) inštitúciou, ktorá je najbližšie k zdroju demokratickej moci občanom a ktorá najpriamejšie odráža ich vôľu. Posilnenie úlohy národných parlamentov je podľa Hrušovského podmienkou, od ktorej splnenia závisí vo veľkej miere úspech celého európskeho zjednocovania.
V prejave sa Pavol Hrušovský venoval okrem iného aj diskusii o návrhu budúcej ústavy EÚ. Skonštatoval, že výsledok práce Konventu o budúcnosti EÚ a medzivládnej konferencie je voči národným parlamentom "príliš slabou odpoveďou na požiadavky deklarácie" zo summitu EÚ v Laekene.
Každý demokratický systém musí riešiť úlohu, ktorá sa na prvý pohľad javí ako rozporuplná: musí ustanoviť efektívnu a pevnú vládu a súčasne zabezpečiť kontrolu moci a možnosť pokojných zmien aj pokojného riešenia vzniknutých konfliktov.
Efektivita t. j. rýchlosť a vynútiteľnosť európskych rozhodnutí je dôležitá vec, priznal Hrušovský, ale upozornil, že nie vždy môže predstavovať najvyššiu prioritu. Demokratické rozhodnutia nemusia byť vždy rýchlo prijaté a uplatnené, ale za každých okolností musia byť legitímne, zdôraznil.
Predseda NR SR odporučil, aby sa ďalšie uvažovanie o vymedzení právomocí jednotlivých inštitúcií, a špeciálne národných parlamentov, neriadilo jednostranne efektivitou a imperatívom centralizácie, ale skôr logikou a potrebami "systému bŕzd a rovnováh".
Bez ohľadu na výsledok medzivládnej konferencie, ktorá rokuje o budúcej ústave EÚ, medziparlamentná spolupráca - či už v rámci Konferencie európskych výborov parlamentov (COSAC) alebo mimo nej - bude veľmi dôležitá, a to aj na neformálnych fórach, podotkol Hrušovský. Ak by sa národné parlamenty vedeli dohodnúť na spoločných stanoviskách, šéf slovenského parlamentu si vie predstaviť, že budú aspoň čiastočne vtiahnuté do rozhodovania európskych inštitúcií. "Preto naďalej považujem za dôležité urobiť aj všetko pre to, aby sa v novej Európe posilnilo postavenie národných parlamentov," vyhlásil Hrušovský. Zmysel európskeho zjednocovania charakterizoval ako „mier a prosperitu prostredníctvom demokracie", ktoré nie sú mysliteľné bez národného sebavedomia a pevného morálneho základu - a ten nikdy neodhlasoval žiadny parlament. Preto SR presadzuje symbolický príspevok do textu ústavnej zmluvy vo forme zmienky o kresťanských základoch Európy. "Na tento základ mysleli štátnici, ktorí Európu zakladali ako na samozrejmý, často bez toho, aby sa o ňom výslovne zmieňovali. Keď sa však stráca jeho samozrejmosť, stúpa potreba výslovne naň upozorniť," vyhlásil Hrušovský v prejave na schôdzke predsedov parlamentov pristupujúcich krajín v Paríži.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
