alebo jediné, vystavené na čestnej poličke, či zapadnuté prachom. A teda každý ich vníma inak.
Napríklad slovenská speváčka žijúca v susednom Česku Dara Rolins si na svoju prvú cenu už ani nespomína: "Tým, že spievam od ôsmich rokov a o týždeň budem mať 31, tak už veľa vody pretieklo a naozaj si nepamätám, ktoré ocenenie bolo prvé a akú radosť som z neho mala. Skôr by som povedala všeobecne, že mám radosť z každého ocenenia a najväčšiu radosť mi ľudia spravia, keď prídu na koncert. Pre akéhokoľvek speváka, kapelu to asi funguje najlepšie." Slovenské publikum na ňu po odchode do Prahy podľa jej názoru nezanevrelo a na otázku, prečo, odpovedá: "No pretože som Slovenka, sakra." Na Slovensko sa však rozhodne vrátiť neplánuje: "To nie, mám síce slovenskú národnosť, ale české občianstvo."
Ivan Tásler k cenám veľký vzťah nemá, na prvú si však spomína. "Pamätám si, keď sme prvýkrát dostali Slovenskú grammy, či ako sa to volá, ale že by som tomu prikladal nejakú váhu?! Nehovorím, že cien bolo veľa, ale práve málo ich nebolo. Neviem ani, kde sú, a nikdy som k nim nemal vzťah."
Misha sa drží presvedčenia, že každá cena od publika je úžasná: "Je to krása, úžasný pocit. Mňa pri tom až mrazí, že ´ježišmária´. Niekedy už ani neviem, ako mám reagovať a je fakt, že ich je na poličke veľa. Ale nechcem sa na to orientovať, nie je dobré sa nad tým príliš zamýšľať, pretože by to mohlo všeličo povahovo spôsobiť a nechcem v sebe takého zmeny. Preto si každú cenu vážim a myslím si, že keby sa mi v živote už nikdy nič nepodarilo, môžem byť nadmieru spokojná."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
