odvolaním z vlády. Premiér zbiera ovocie, ktoré zasial brutálnou silovou politikou.
Šimko strhol so sebou šesť poslancov, ktorí s ním vytvoria - s veľmi vysokou pravdepodobnosťou - novú stranu. Vyzerá to na citeľné oslabenie SDKÚ. Preferenčný účet je ale predčasné vystavovať, aj keď Dzurindova partaj asi v najbližších mesiacoch spadne aj pod 5 percent. Voľby sú ďaleko a zmeny, ktoré neobídu Slovensko, budú také dramatické, že o tri roky môže byť december 2003 úplne zabudnutou epizódou. Čas je bežec s dlhým krokom - pod Tatrami obzvlášť.
Koalíciu nečaká zásadný otras, hoci pád na 67 (68) hlasov tak vyzerá. Šimko síce vyhlásil, že odvčera má Slovensko menšinovú vládu, ale je s tým problém - pre neho a SF niet lepšej cesty, len kopírovať správanie odídencov z ANO, ktorí sú v rovnakej pozícii mimo koaličnej zmluvy. Platforma nemôže počítať s hromadným záujmom sympatizantov opozičných strán, ani partnerských koaličných. Lovecký revír Slobodného Fóra budú najmä sklamaní voliči SDKÚ - a tento pustý fakt determinuje ich politickú polohu i budúce kroky a správanie.
Trošku sa to už prejavilo na koaličnom summite v Papierničke, kde platformistov nebolo treba lámať na kolese, aby sľúbili podporiť rozpočet. Šimko si nekládol tvrdé podmienky ("iba" 200 miliónov na regionálne školstvo). A nekladie si ani teraz, čoho príznakom je, že už vytrúbil, že nechce posty vo vláde. Bugár síce predpokladá, že Šimko niečo pýtať bude, veď má na to silu. Riskoval by ale zrážku s Dzurindovou ješitnosťou, ktorú by nemusel nikto v zdraví prežiť: "Doslova a do písmena neprichádza do úvahy, aby som vymieňal ministrov", natrčil päsť okamžite premiér. Napokon, Šimko nemá veľmi ani morálny nárok; keď v minulom volebnom období odišlo z SDK celé KDH, vládne kreslá im vydať odmietli - Šimko spolu s Dzurindom. A keď padol Pittner, post ministra vnútra obsadil práve Šimko, hoci legitímny nárok malo KDH.
Vtedy Dzurinda urobil presne to, čo mu dnes Šimko vytýka - zneužil v medzistraníckom zápase svoje ústavné právomoci. Spoliehal sa na to, že KDH koalíciu nepošle k vode (a s ňou i seba). Teraz sa Dzurinda pre zmenu spolieha, že mäkký bude aj Šimko... Nemusel by zmäknúť, ale nemá gule, aby vzal na seba pád vlády i koalície.
Reči, že "koalícia prišla definitívne o väčšinu" (a pod.), sú teda nepresné. Ak ale má byť ako-tak stabilné prostredie, principiálne je otvoriť koaličnú zmluvu, ako navrhuje Béla Bugár a čiastočne aj KDH. Šimko (resp. jeho ľuďia) musia byť prizvani do koaličnej rady, kde by mali získať rovnaké práva i povinnosti, ako kmeňoví členovia. Pavol Rusko má pravdu, keď ironizuje, že "štyria sa na KR dohodneme a potom sa pôjdeme spýtať pána Šimka, či sme sa dohodli dobre". To je naozaj absurdné - sedmička (resp. osmička s Opaterným) sa musí pritiahnuť k stolu. Bude to nielen pragmatické, ale i štandardné. Ak sa pomery takto usporiadajú, tak paradoxne: Pre stabilitu vlády je lepší Šimko mimo SDKÚ ako na platforme vnútri.
Skutočnosť, že skupina sa odtrhla až tri týždne po svojom vzniku, svedčí o neistote, ako postupovať. Ponuka diskusie Dzurindovi bola iba zdržiavaním času, veď ani nepovedali, o čom chcú diskutovať a čo chcú zmeniť. Zotrvávaním v SDKÚ a zároveň opozičnou rétorikou len miatli koaličných partnerov i verejnosť. Teraz sa odhodlali a je to dobre - pomery sú priehľadnejšie. Politicky ide o správny krok - ak niekto nemá na pomery v SDKÚ žalúdok, ťažko mu radiť, aby zostával a menil veci zvnútra. Najmä ak zároveň túži po politickej emancipácii a chce sa odlíšiť. Zásadným nedostatkom skupiny a budúcej strany je, že okrem kritiky Dzurindu nevidieť nijaký program. Reči o tom, že sa chcú podieľať na akýchsi mechanizmoch kontroly moci, sa nedajú rozšifrovať - ide najskôr o deficit obsahu, ktorý iba hľadajú.
V straníckom zemepise Slovenska sa nedeje v tejto chvíli nič mimoriadneho. Slobodné fórum (SF) rozšíri bohapustú ponuku "od stredu napravo", resp. veľmi mierne napravo. Ako budú šimkovci vyzerať s preferenciami, môžu sa opýtať u tkáčovcov... Nič veselého ich nečaká. V každom prípade výrazne ožíva prognóza, že volebný zázrak spred roka SDKÚ už viac nezopakuje. A tu sú dramatické otázky: Koľko zlých krokov, koľko mocibažnosti a zlých ľudských vlastností sa musí združiť, aby do roka a do dňa po veľkom víťazstve úspešná strana takto skolabovala? Aký trest si zaslúži ten, kto takto opľuje šťastenu? Ako môžu byť zodpovední politici takí nezodpovední, že v sprostej krčmovej hádke prepijú jedinečnú amnestiu, ktorú od dôverčivých voličov dostali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
