Košické brány osireli

Sportnet|9. dec 2003 o 00:00

Košice Mal úžasnú pamäť. Niekoľko dní pred dovŕšením osemdesiatky len tak chrlil všeličo pútavé a zaujímavé z čias, keď debutoval proti Újpestu

Budapešť, ktorý prišiel do Košíc so 16-ročným Puskásom, či rozvíjal nie jeden dej o účinkovaní v drese celku Jednoty, prvého reprezentanta metropoly východu v čs. I. lige. Tento gólman mal futbal veľmi rád. Dokonca natoľko, že v deň svojej svadby ešte popoludní nastúpil na zápas a v podvečer sa ženil. Boli to jeho jediné dve lásky, ktorým Ladislav Beller obetoval celý život.

Vysoký štíhly brankár po niekoľkoročnej ligovej odmlke, počas ktorej chytal v Lokomotíve, sa predsa len vrátil do najvyššej súťaže. Po zlúčení Dynama s celkom ŠK Železničiari Sparta vzniklo Dynamo ČSD, kde sa opäť objavil medzi žrďami v súbojoch našich najelitnejších mužstiev. V roku 1951 bol v kádri, ktorému ušiel titul takpovediac medzi prstami. Na nasledujúcu sezónu spomínal zo všetkých nerád. Najskôr si zranil v zápase s Kladnom obličky, musel sa podrobiť operácii a Dynamo ČSD vypadlo z I. ligy. On sa po lekárskom zákroku už späť nevrátil, lebo lopta ho síce lákala, ale bola tu aj rodina a tej sa snažil dať maximum. Aj preto si ho manželka a všetci vysoko vážili. Aj v Čermeli, kde bol nejaký čas funkcionárom, a kde rád chodil na futbal. Tešil sa z množstva archívnych materiálov i fotografií z hráčskych rokov, lebo tie vykresľovali jeho športový život. Často si obzeral zábery zo zápasov, zo spoločenských stretnutí, pričom smutne konštatoval, že takmer všetci už odišli, že je jedným z posledných, ktorí písali predvojnovú i prvé roky povojnovej košickej futbalovej histórie. Aj manželky zosnulých hráčov si Matyiho, ako ho po starom otcovi všetci familiárne nazývali, veľmi ctili a hovorili o ňom, ako o zlatom a dobrom človeku. Neraz ich navštívil, lebo ľudia z tých čias mali spoločnú reč, jednoducho boli všetci ako jedna rodina.

Žiaľ, pri jednej prechádzke sa v roku 2002 potkol, zlomil si nohu, a od tých čias, sa zdržiaval len doma. Z jeho gardy ho navštevoval Miloslav Danko, s ktorým skloňovali nevšedné futbalové udalosti zo spomínaného obdobia. Naposledy sme boli spolu v septembri, keď sa už veľmi sťažoval, že kvôli podlomenému zdraviu je čoraz viac v posteli, ale aj popri bolestiach futbal akoby bol v týchto chvíľach jeho veľkým liekom. Pravda, choroba nie a nie ustúpiť. Už ani stravu nevedel prijímať, preto ho v nedeľu ráno previezli do nemocnice, odkiaľ sa už nevrátil, lebo v ten deň opustil nielen najbližších, ale aj svojich futbalových priaznivcov. Je to bolestná strata pre všetkých, lebo ako bude chýbať rodine, tak aj priateľom a priaznivcom futbalu. Bol to obľúbený brankár (21. 2. 1923 7. 12. 2003), ktorý výraznými písmenami písal ako mnohí iní pútavú históriu košického futbalu. Posledná rozlúčka s Ladislavom Bellerom bude zajtra 10. decembra o 13. hod. v košickom krematóriu. Klobúk dole a česť pred velikánom, na akého nehodno zabudnúť!

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Košické brány osireli