telekomunikácií SR deklarovalo, že okres Prešov môže na diaľničné stavby počítať so 400 miliónmi korún a na rekonštrukcie ciest nižších kategórií so 45 miliónmi korún zo štátneho rozpočtu. Z hľadiska dopravnej situácie prioritu mala mať najmä výstavba druhej etapy Nábrežnej komunikácie a Diaľnice D1 Fričovce - Prešov - západ, 2. časť. Blíži sa koniec roka a keďže o problémoch na Nábrežnej komunikácii sme verejnosť už neraz informovali, pozrime sa bližšie na úsek diaľnice D1, kde sa podľa plánu malo tento rok preinvestovať 10 miliónov korún.
Realita je však taká, že investor doteraz nevysporiadal majetkovoprávne vzťahy a teda sa nemohol uchádzať ani o stavebné povolenie. Iste, ide o veľký počet účastníkov konania, ale rok je dosť dlhý čas. Pátrali sme teda, v čom je háčik, najmä po rétorike niektorých vysokopostavených funkcionárov, že v Prešove ľudia diaľnice ani cesty nechcú. Vraj sa im bránia. To je síce fakt, no nebránia sa cestám, ale prinajmenšom zvláštnym postupom štátnych úradníkov.
Háčik totiž existuje. Investor - Slovenská správa ciest (SSC) Bratislava splnomocnila Vodohospodársku výstavbu (VV) š.p. Bratislava, presnejšie pracovnú skupinu Strediska majetkovoprávneho usporiadania stavieb Košice, aby vysporiadala s vlastníkmi majetok. Táto pracovná skupina v septembri navrhla prešovskému Stavebnému úradu, aby rozhodol o obmedzení vlastníckych práv dotknutých vlastníkov k predmetným pozemkom a stavbám vyvlastnením. Dodávame, že ide o 38 vlastníkov. "Obmedzenie vlastníckych práv bude spočívať v povinnosti vlastníkov strpieť na svojom pozemku výstavbu diaľnice dočasne. V čase od nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia až do konečného majetkovoprávneho usporiadania pozemkov, ktoré sa navrhovateľ zaväzuje ukončiť do vydania kolaudačného rozhodnutia stavby," uvádza sa v návrhu riaditeľa š. p. Vodohospodárska výstavba Ladislava Gálla.
Zaujímavý prístup. Reakciou Stavebného úradu bolo zvolanie ústneho konania, na ktorom sa zúčastnili všetci vlastníci pozemkov a investor. "Dotknutí vlastníci sa na konaní vyjadrili, že nie sú spokojní s postupom investora, ktorý im nepredložil konkrétne kúpnopredajné zmluvy, ale len zmluvy o budúcich zmluvách, ktoré neobsahovali základné náležitosti. Deklarovali, že sú ochotní pozemky odpredať," povedal nám v tej súvislosti vedúci Stavebného úradu v Prešove Marián Harčarík (na snímke). Keďže sa tak nestalo, minulý týždeň po dôkladnom zvážení a odbornej konzultácii s okresným prokurátorom vedúci stavebného úradu konanie prerušil a vyzval investora, aby svoj návrh do 60 dní doplnil. V opačnom prípade návrh úrad zamietne. Investor a podnik, ktorý splnomocnil vysporiadaním, tentoraz reagovali rýchlo. Už dnes sa má na stavebnom úrade uskutočniť rokovanie, o ktorom sa predpokladá, že prinesie riešenie.
Faktom totiž je, že návrh Vodohospodárskej výstavby neobsahuje žiadne relevantné argumenty o tom, že dohoda s vlastníkmi bola bezvýsledná.
Napokon, tí sa nemienia vzdať bez boja a poverili právneho zástupcu Mariána Macka, aby ich vo veci zastupoval. Ten v stanovisku k návrhu zdôraznil, že predložená zmluva o budúcej zmluve nešpecifikovala, kedy dôjde k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Prvotný návrh totiž určoval neprimerane dlhý čas 3 rokov. To znamená, že v návrhu od vlastníkov de facto požadovali, aby poskytli bezodplatný súhlas k začatiu stavebného konania a stavebných prác. Podľa Macka návrh zmluvy neobsahoval žiadnu špecifikáciu predmetu zmluvy, teda číslo parcely, list vlastníctva, výmeru, druh pôdy, ba ani cenu, čoho následkom by bol absolútne neplatný právny úkon. "Vlastníci prejavujú ochotu dohodnúť sa na uzavretí kúpnej zmluvy. Vodohospodárska výstavba si nesplnila všetky zákonom prípustné prostriedky, ktoré by smerovali k uzavretiu dohody, ktorou by investor nadobudol vlastnícke právo," uvádza v stanovisku Macko. Mal na mysli predovšetkým to, že k zmluvám nebol priložený geometrický plán, súdnoznalecký posudok k hodnote pozemkov, návrh ceny a pod.
Mimochodom, v návrhoch investora ide aj o vecný nesúlad. Na jednej strane sú tu navrhnuté zmluvy o budúcich zmluvách, ktoré zakladajú záväzok uzavrieť ich v budúcnosti a na druhej obmedzenie vlastníckeho práva, teda obmedzenia užívania pozemkov bezodplatne.
To všetko sa deje v čase, keď sa po dlhých diskusiách na rezortných ministerstvách aj vo verejnosti prepracovali sporné ustanovenia a prijala sa novelizácia stavebného zákona. V týchto dňoch minister spravodlivosti Daniel Lipšic predložil na medzirezortné pripomienkovanie návrh novelizácie vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Táto novela má nahradiť toľko kritizovanú vyhlášku ministerstva financií z roku 1991 (ponúkala len zlomkovú hodnotu majetku) a umožniť, aby sa podľa nej mohli od 1. januára 2004 určovať trhové ceny za vyvlastnené nehnuteľnosti.
Pripomíname, že podľa teraz platnej novely nie je vyvlastňovanie prípustné, pokiaľ vlastníkovi investor nepredloží a neprerokuje s ním kúpnopredajnú zmluvu. Možno aj to bolo spúšťacím mechanizmom k návrhu na obmedzenie užívacieho práva k nehnuteľnostiam v prípade spomínanej diaľnice. Možno aj preto, že zákonodarcovia novelizovali zákon, ale v rozpočte chýbajú prostriedky potrebné na vysporiadanie majetku, sa plánovaná výstavba nehýbe z miesta. A potom niekto povie, že ľudia diaľnice nechcú...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
