skutočností. Deviata strana včerajšieho vydania denníka SME je dôraznou výstrahou ministrovi Palkovi i ďalším, ktorí podporujú aktuálne platnú novelizáciu zákona o utajovaných skutočnostiach: Okruh osôb spadajúcich pod bezpečnostné previerky sa nemá rozširovať, ale zužovať.
Zvedavosť, že odkiaľ sa skvelý materiál dostal na internet a odtiaľ do novín, by malo uspokojiť vyšetrovanie. Už dnes spoľahlivo tušíme, ako sa skončí. V žiadnom prípade by sa nemalo viesť proti denníku - vysvetlenie šéfredaktora, že právo verejnosti na informácie stojí v tejto kauze nekonečne vyššie, než právo premiéra na dôvernosť svedeckej výpovede, je nenapadnuteľné. Neexistuje lepší dôkaz, než obsah Dzurindovho udania. Verejnosť má čierne na bielom, prečo "musel" byť odvolaný vysoký štátny úradník.
Začnime poľahčujúcou okolnosťou. Ak je niekto extrémne podozrievavý, "skutočnosti" a indície uvedené v Dzurindovej výpovedi mohli stačiť na to, aby nadobudol nedôveru k Mojžišovi. Je faktom, že riaditeľ NBÚ by z princípu nemal preháňať priateľstvo so známym lobistom, keďže môže naštrbiť zdanie nezaujatosti, ktoré potrebuje k dôveryhodnému výkonu svojej funkcie. Mierniť sa mal Mojžiš aj napriek tomu, že je známe, že s Milošom Žiakom sa skamarátil dávno predtým, než sa stal šéfom NBÚ. Žiak sa pohyboval vo veľkom biznise so štátnymi zákazkami, kde sa vyžadujú aj previerky priemyslnej a osobnej bezpečnosti, a teda Mojžiš mal cítiť, že môže spadnúť do podozrení z klientelizmu. Dzurinda mal teda legitímne právo naniesť problém nedôveryhodnosti Jána Mojžiša. Ale nie tak, ako to urobil a čoho sme boli svedkami. Obsah jeho výpovede nedáva v žiadnom prípade odpoveď na otázku, prečo musel ísť doslova cez mŕtvoly: Ivana Šimka, preferencií SDKÚ, preferencií vlastných i vzájomnej dôvery v koalícii. A hazardovať navyše aj s poškodením vzťahov s USA, Britániou a NATO.
Všetko, čo Dzurinda uviedol na prokuratúre, mohol spokojne predostrieť svojim koaličným partnerom. Zo zdrojov KDH, SMK a aj od Šimka vieme, že im nedal oveľa viac informácií, než ponúkol verejnosti. Prečo? Keď čítame zvodku, ktorú vypracoval prokurátor, je to záhada. Prečo by koaliční partneri nemohli vedieť, že proti Jánovi Mojžišovi má premiér také a také podozrenia, a preto žiada jeho odvolanie? Vo výpovedi nie je nič, čo by pripomínalo štátne tajomstvo alebo informáciu typu dôverné. Všetky tie tzv. tendrové kauzy boli viac alebo menej diskutované a analyzované v médiách. Jedinou novinkou, ktorú sme sa z premiérovho svedectva dozvedeli, je, že v každej zo zmienených tendrových káuz účinkuje Žiak. Teda údajne účinkoval - tvrdil to Dzurinda na prokuratúre. Prečo ale šiel proti "lobistickej skupine" takýmto obchvatom, cestou utajovania, konšpirácie, zneužitia SIS a rozmlátenia koaličnej spolupráce?
Odpoveď je tiež vo výpovedi. Na zárodok nedôvery sú podozrenia proti Mojžišovi azda dostatočné, ale určite nie na "tisícpercentné presvedčenie, že jeho odvolanie bolo v záujme krajiny". Proti Mojžišovi niet inej indície, len jeho priateľstvo so Žiakom. Ak napr. premiér tvrdí, že exšéf NBÚ veľmi nástojčivo apeloval na Tibora Tótha (bývalý riaditeľ Úradu vlády), aby zrušil kontrakt na informačný systém Govnet, tak nevidieť žiadnu chybu - predsa "víťazná" firma KISS nedostala bezpečnostnú previerku a napokon zmluvu s ňou samotná vláda zrušila. Ak teda Mojžiš konal ako konal, konal v intenciách rozhodnutia svojho úradu a záujmov štátu. Toto je lobizmus? Zaujímavé je, že Dzurinda síce spomenul asi deväť "tendrových" káuz, Mojžiš osobne ale vystupuje iba v dvoch - všetky ostatné sú prepojené len osobou Žiaka. O čom to ale svedčí? Že Mojžišov kamarát je usilovný lobista. Nič viac, Žiak nie je trestne stíhaný v žiadnej z predmetných záležitostí. Žiadny dôkaz, len odvolávky na akési materiály SIS. Takto by sme mohli prejsť celou výpoveďou - klebety, vzduch a voda. Niekedy až do smiechu. Dzurinda napríklad vypovedá, že odmietnutie bezpečnostnej previerky Hewlett Packard "mal zabezpečiť Miloš Žiak", ale nepamätá si, kto mu to povedal, možno nejaký štátny tajomník, neskôr to ale potvrdili zdroje SIS. To sú čo za dôvody na odvolanie? Alebo: Z okolia podnikateľa Badžgoňa počul, že Žiak toto a toto... Parádne sú informácie z otvorených zdrojov - ako dôkazy spomína napr. rozhovor Petra Tótha v Národnej obrode.
Toto nie sú informácie, ktoré by položili kohokoľvek, ešte aj keď má kamaráta lobistu. Dzurinda nie je taký hlúpy, aby to nevedel. Preto nešiel za odvolaním Mojžiša štandardným politickým postupom, ale rozpútal aféru skupinka a tak ďalej. Po oboznámení sa s jeho "argumentáciou" zostáva už len stará známa otázka: Prečo bolo pre premiéra odvolanie Mojžiša také dôležité, aby podstúpil takúto kalváriu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
