číslo 95 prečítali "okres Bardejov" namiesto Sabinov, do ktorého patrí obec Hanigovce. Vo fotohádanke ste mali dve možnosti odpovede - okres Sabinov a okres Prešov. Vo všetkých odpovediach okrem šiestich ste uviedli okres Sabinov (tri odpovede boli Sp. N. Ves a tri Prešov). Do žrebovania sa dostali všetky lístky uvádzajúce Sabinov (ani jeden neuvádzal Bardejov) a sú uložené v archíve. Ďakujeme za váš záujem o fotohádanku, ktorou sa zase my snažíme dať vám vyčerpávajúce informácie o príslušnom meste, lokalite, pamiatke, z viacerých prameňov.
Správna odpoveď na fotohádanku číslo 96: "Hrad súvisí s obcou Kamenica". K výhre blahoželáme Helene HREŇOVEJ z Humenného, Mierová 66 a Dáriusovi VANDRAŠKOVI zo Spišského Podhradia, Májová 42.
Zo stredovekého hradu a jeho renesančného opevnenia nad obcou Kamenica zostali už iba zrúcaniny. Najstaršia zmienka o obci je z roku 1281, keď ju comes (gróf) Ján Vad daroval svojej dcére a zaťovi, spomína sa aj v roku 1287 v listinách, keď sa určovali jej hranice s Torysou a Červenicou. V roku 1296 patrila synom Rykolfa, potom Tárczayovcom a v roku 1557 ju dostali Dessewffyovci. V obci postavili v prvej polovici 14. storočia gotický kostol, v 18. storočí bol zbarokizovaný a v 19. stor. klasicisticky upravený.
Hrad Kamenica, vybudovaný pravdepodobne v roku 1248 pozostával z gotického horného hradu s donžonom a palácom na nádvorí a z predhradia, oddeleného od hradu hlbokou priekopou. Donáciou od kráľa Bela IV. dostal Tárczayov syn Ditrich ako prejav vďaky za záchranu kráľovho života vo veľkej bitke pri rieke Šajave, keď sa namiesto neho vrhol do nebezpečenstva. O päťdesiat rokov zmenil hrad majiteľa - boli nimi bratia Juraj, Peter a Tomáš Švedovci, Hypolitovi synovia, v roku 1438 sa stala paňou hradu kráľovná Alžbeta a o rok na to rodina Fogašovská. Po nej do roku 1532 vlastnil hrad posledný člen rodiny Tárczayovcov, kedy ho vdova po Jurajovi Tárczayovi Dorota Bánffy musela odovzdať Jeronymovi Laskému, ten však na ňom dlho nepobudol, lebo v roku 1540 sa stal hrad majetkom druhého manžela Doroty - Mateja Lehockého. Rodina Tárczayovcov zložila prísahu večnej vernosti kráľovnej Izabele a túto aj zachovávala. Preto Izabela niekoľkokrát navštívila Kamenicu, kde si oddýchla na svojich cestách do Sliezska a Poľska.
V roku 1558 dobývalo hrad vojsko cisára Ferdinanda I., kedy ho veľmi poškodilo. Jeho vtedajšia majiteľka Anna Drugethová z Humenného ho hrdinsky bránila, nakoniec sa musela vzdať. Odvtedy ho nik neopravil a jeho neskorší majitelia Dessewffyovci, Giletffyovci a Tabyovci sa oň vôbec nestarali a nechali ho napospas času. V roku 1816 jeho posledný majiteľ - statkár Taby časť jeho zrúcanín využil ako stavebný materiál v obci Lúčka.
Tak ako ku každému hradu, aj ku Kamenici sa viaže povesť s tragickým koncom, keď jeho pán známy krutosťou voči svojim poddaným nesúhlasil so sobášom svojho jediného syna s najkrajším roľníckym dievčaťom na Šariši, lebo ešte ako trojročného ho zasnúbil s dcérou pána susedného hradu. V deň svadby dievčina skočila z hradu do priepasti, kde sa premenila na kameň a syn hradného pána navždy bez stopy odišiel z Kamenice.
Spomeňme aj rodinu Dessewffyovcov, ako jednu z majiteľov Kamenice. Ján bol predsedom uhorskej kráľovskej komory, keď dostal od kráľa donáciu na hrad a panstvo Kamenica skonfiškované Tárczayovcom ako náhradu za okupovanie starých rodových majetkov Dessewffyovcov Turkami v Slavónii, odkiaľ rod pochádzal. Viacerí členovia rodu zastávali rôzne funkcie vrátane župana v stoličnej administratíve. Na prelome 16. - 17. stor. sa rozčlenili na vetvu kamenickú a kriviansku, ktorá mala sídlo v Krivanoch v Šariši. Zakladateľom grófskej vetvy bol Mikuláš. Štefan D. ako generál v cisárskej armáde sa zúčastnil oslobodzovania Budína od Turkov. V 19. storočí po porážke revolúcie popravili za účasť v nej Aristída D. Ďalší člen rodu bol publicistom a dopisovateľom anglických a francúzskych novín, Aurel - narodený v Michalovciach bol autorom viacerých národohospodárskych diel, Marcel - spisovateľ, utopista, v jednom diele píše o zavedení súladu do života spoločnosti a nastolení večného mieru vo svete.
Do utorka 16. decembra posielajte odpovede na fotohádanku číslo 97: Hrad Plaveč na kresbe A. Djuračku bol strážnym hradom, ktorý postavili hliadky Plavcov. S obcou Plaveč bol strediskom panstva. V akom okrese sa dnes Plaveč nachádza?
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
