argumentoval, všetkým krajinám ochotným pomáhať pri obnove Iraku má byť účasť na tomto procese umožnená.
"Čo sa týka obnovy Iraku, myslím si, že je to všeobecným prianím a všetkým, ktorí sú pripravení sa na ňom podieľať, by mala byť poskytnutá príležitosť urobiť tak," vyhlásil Ivanov na tlačovej konferencii v Berlíne po rokovaniach s nemeckým partnerom Joschkom Fischerom. Príslušná smernica námestníka amerického ministra obrany Paula Wolfowitza, jedného z hlavných architektov vojny v Iraku, takýto postup odôvodňuje tým, že USA konajú s cieľom chrániť svoje bezpečnostné záujmy, informovali včerajšie médiá. Iný dôvod pre vylúčenie uvedených troch krajín direktíva neobsahuje. Tento krok je však pokladaný za odplatu za ich úlohu pri zablokovaní rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala poskytnúť širšiu medzinárodnú podporu americkým plánom zosadenia Saddáma Husajna. Americká vláda už pred vojnou dala jasne najavo, že krajiny, ktoré nepodporili Spojenými štátmi vedené sily, sa nebudú väčšou mierou podieľať na obnove Iraku.
USA vydajú zajatých kľúčových predstaviteľov bývalého irackého režimu špeciálnemu novozriadenému irackému tribunálu pre vojnové zločiny. Pred tribunálom by mohli v neprítomnosti súdiť aj exdiktátora Saddáma Husajna. Oznámil to včera predseda irackej vládnej rady Abdal Azíz al-Hakim. Vytvorenie súdneho tribunálu, ktorý sa bude zaoberať zločinmi proti ľudskosti spáchanými predstaviteľmi bývalého režimu, schválila rada v noci navčera. Saddám je ešte stále na úteku a na jeho hlavu je vypísaná odmena vo výške 25 miliónov dolárov (838,3 milióna Sk). Doposiaľ bolo zajatých alebo zabitých 40 z 55 osôb figurujúcich na Američanmi vytvorenom zozname najhľadanejších predstaviteľov bývalého režimu.
Autor: Berlín/Bagdad (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
