časti Prešova a najmä niektoré pahorkatiny v bezprostrednej blízkosti mesta, ktoré sú jeho pýchou a ozdobou. Medzi také patrí aj Táborisko vo východnej časti súčasného Prešova, nad jeho starobylými kamennými hradbami. Dosahuje nadmorskú výšku 286,6 m a nemá nič spoločné s husitským hnutím a ani s juhočeským mestom Tábor. Pod Táboriskom z východnej časti (strany) sa rozprestierajú povestné Šarišské Lúky a za nimi ešte ďalej na východ Sídlisko Sekčov. Práve táto malá riečka svojimi kľukatými cestami dodáva tejto lokalite osobitý ráz. Z juhovýchodnej strany kopca je dnes málo využívaný mestský amfiteáter. Z vrcholu Táboriska a najmä z jeho najvyššej budovy chirurgického monobloku, na Hollého ulici je nádherný výhľad na metropolu Šariša a jeho okolie.
Prečo sa tejto prešovskej vyvýšenine hovorí Táborisko? Najviac k tomu prispeli Rómovia a potom aj vojská. Na jeho vrchole si práve Rómovia, keď prichádzali do Prešova zakladali svoje "cigánske tábory". Niektorí z Rómov tu pretrvávali len krátko a putovali ďalej za svojím cieľom, najčastejšie na západ. Mnohí z nich sa tu trvalejšie usadili alebo sa natrvalo pripojili ku svojej komunite, ktorá si so súhlasom mestského magistrátu vybrali miesto na Hornom Huštáku, na Tehliarskej, či Murárskej ulici, pri starej tehelni. Pri príchode uvádzali, že idú z Egypta a vznešene sa oslovovali. Podľa toho táto lokalita na Huštáku dostala pomenovanie Nový Egypt alebo ulica Faraónov.
Bolo by nesprávne a neúplné domnievať sa, že to bol jediný dôvod pomenovania Táboriska. Prešov už do stredoveku pútal pozornosť armád a bol centrom častých vojenských ťažení a obliehaní, od 15. až do začiatku 18. storočia. Najviac a najdlhšie ho obliehali a dobývali cisárske vojská v roku 1685. Vtedy až 15-tisícová armáda niekoľko mesiacov útočila na mestské hradby, medzi ktorými boli opevnené kurucké vojská. Práve v tom čase pred hradbami mesta boli odstránené všetky stromy a ostali po nich len holé pne. Po dobytí bol Prešov najviac zničený a vyhladovaný a v tomto neľútostnom boji padlo 5 - 6 tisíc cisárskych vojakov. Na tejto vyvýšenine si armády často zakladali vojenské tábory a takto vlastne prispeli k pomenovaniu tejto lokality.
Na Táborisku je podstatne menej historických pamiatok ako v centre mesta. Táborisko sa začalo zaľudňovať oveľa neskôr, až v 19. a na začiatku 20. storočia. Dovtedy tam boli polia, lúky, pasienky, záhrady, sady a ojedinelé obytné samoty. V roku 1896 východne od hornej mestskej brány na južnom úpätí Táboriska vybudovali delostrelecké kasárne a neskoršie pribudol aj Lesík delostrelcov. O štyridsať rokov neskoršie v roku 1936 na vrchole Táboriska zriadili Štátnu nemocnicu, ktorá nahradila predchádzajúcu na Baštovej ulici, v ktorej je dnes hotelová akadémia. V 19. storočí sa na Táborisku začali tvoriť prvé mestské ulice, z ktorých sú najznámejšie: Vajanského, Sládkovičova, Hollého, Šafárikova, Moyzesova, Dilongova, Vodárenská a ďalšie.
V roku 1934 na Sládkovičovej ulici postavili chrám sv. Rodiny, ktorý patril Kongregácii sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. Od roku 1951 ho používala pravoslávna cirkev - fakulta a od roku 1990 sa stal Gréckokatolíckym seminárnym kostolom Najsvätejšej Trojice. Budova bola v roku 1995 prestavaná a značne rozšírená do dnešnej podoby.
Prvá mestská hvezdáreň v Prešove bola postavená v roku 1661 pri Floriánovej bráne, ale zanikla už v roku 1673. Po druhej svetovej vojne v roku 1948 postavili novú na Vodárenskej ulici Táboriska. Najskôr sa nazývala ľudová, potom krajská a dnes je to Planetárium a Mestská hvezdáreň.
Na Táborisku si okrem iných našli svoje sídlo aj niektoré stredné a základné školy. Na Šafárikovej je Stredná zdravotnícka škola, na Dilongovej Ukrajinské gymnázium, na Sládkovičovej Základná škola a učňovské zariadenia sa nachádzajú na Vodárenskej a Vajanského ulici. Na najnižšom mieste pahorku od severu je mestský cintorín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
