Ohňová salamandra
Meno ješčur alebo jaščurka dnešnej mladej generácii veľa nehovorí, vo východoslovenskom nárečí značí salamandru, podobne na západnom Slovensku v oblasti Moravskosliezskych Beskýd ščur. Salamandra je zavalitý čierny mlok s výraznými sírovožltými až oranžovými škvrnami na koži. Najčastejšie sa s ňou stretneme v listnatých lesoch po dažďoch, ako váhavo pomaly lezie po vlhkom lístí niekde v blízkosti lesného potôčika. Výstražné čiernožlté sfarbenie, aké sa často vyskytuje u jedovatých živočíchov, napr. ôs, spôsobilo, že nevzdelaní ľudia sa jej báli a považovali ju za spojenca nečistých mocností, stríg, čiernokňažníkov aj samotného diabla. V skutočnosti je salamandra neškodné dobráčisko, živí sa dážďovkami, slimákmi a chrobačou. Jej pokožka však je jedovatá, čo je obranou pred nepriateľmi, preto sa neodporúča chytať salamandru do rúk, dotyk môže spôsobiť popŕhlenie.
Medzi európskymi národmi sa traduje povesť pochádzajúca z čias antického Grécka, podľa ktorej salamandra svojím chladom dokáže uhasiť oheň. Z tejto bájky vzniklo v našej literatúre najstaršie pomenovanie salamandry na ohnižil (18. stor.). Vedecké latinské meno Salamandra pochádza z rovnakého gréckeho slova a preniklo do mnohých jazykov, často s prívlastkom ohnivá či plamenná. V polštine je to salamandra plamista, v ruštine ogennaja salamandra, v nemčine feuersalamander (feuer - oheň), podobne v angličtine fire salamander a vo francúzštine salamandre de feu. Bulhari nazývajú salamandru dždovník, lebo sa objavuje po daždi.
Ako historickú zaujímavosť spomenieme najstaršie vysvetlenie pôvodu mena salamandry v slovenskej literatúre. Uvádza ho Bartolomeides vo svojej učebnici z roku 1798. Podľa neho "když oheň vwržen býwá, vlhkosť ze sebe pouštj, která pálčiwosť ohně poněkud vdušuje, a proto za neporušiho w ohni držan byt, odkud y jmeno ohnižil". Ako vidno, spisovná slovenčina prekonala od konca 18. storočia podstatný vývoj a zmeny.
V histórii sa však salamandra tešila aj vážnosti. Francúzsky kráľ František I. (16. stor.) ju mal vo svojom erbe obkolesenú plameňmi. Dodnes sa salamandra zachovala v mestskom erbe Le Havre. Pre prvých kresťanov salamandra bola symbolom očisty duše.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
