Svätý Tomáš
Sviatok - 21. december
Patrón - architektov, stavebných robotníkov
Atribúty - kopia, priložník, uholník
Jeho meno znamená v preklade "jeden z dvojčiat". Svätý Tomáš bol ochotný s Ježišom zomrieť, ale neskôr po jeho zmŕtvychvstaní odmietol v Krista uveriť, pokiaľ sa nedotkol jeho rán. Kristus mu to umožnil, keď sa zjavil apoštolom, vyzval ho, aby vložil prst do rany. Tomáš okamžite pochopil, že pred ním stojí božský Kristus a povedal : "Si Pán môj a Boh môj". Navždy mu však prischla prezývka "neveriaci Tomáš". Evanjelium šíril v Indii, kde bol zabitý kopiou a pochovali ho neďaleko Mádrasu. Miesto jeho odpočinku dodnes označuje prastarý kríž a syrskí kresťania tvrdia, že ich spoločenstvo založil on a sami sa označujú za kresťanov svätého Tomáša. Je patrónom architektov vraj preto, že mu istý indický vladár daroval finančný obnos, aby postavil palác. Tomáš tieto peniaze rozdal chudobným a postavil tak "palác na nebesiach". Podľa legendy sa stretol v Indii s Troma kráľmi a vysvätil ich za biskupov. Zomrel okolo roku 72 n.l. ako mučeník, pretože bol zákerne prebodnutý pohanom. Je vzývaný slepcami pre jeho duchovnú slepotu. V dnešnej dobe pribúda stále viac ľudí, ktorých pobolievajú "kríže" a môžu sa práve k tomuto svätcovi utiekať o pomoc.
V stredoveku bol znázorňovaný ako mladistvý a bez fúzov. Neskôr, aby si ho nemýlili s Ježišom, mu už pridávali hustú bradu a do ruky knihu, tiež kopiju, meč a uholník. Medzi všetkými však prevláda scéna, znázorňujúca ho ako neveriaceho.
Ľudové zvyky tohto dňa mali obdobný charakter ako "strídžie" dni adventu. Bol to deň, kedy sa predpokladala zvýšená aktivita škodlivých síl. Verilo sa, že sa aktivizujú rôzni démoni, škriatkovia a víly, tí mohli človeka dostať do svojich osídiel najmä v lese, preto sa doporučovalo sedieť doma a hore sa vyhnúť. Tradične sa v tento deň uskutočňovali zakáľačky, lebo ľudia verili, že mäso zo zabitého zvieraťa dlhšie vydrží. Všetko týkajúce sa činností pradenia bolo tabuizované. Ženám sa zakazovalo chodiť do cudzích domov. Ak by bola niektorá žena bielila v tento deň, vystavovala sa nebezpečenstvu, že zatrie chorobu, čo sa ešte aj potajme skrývala v jednom z členov rodiny. A zabielená choroba podobne ako aj zastarané a utlmené zlo v duši neskôr sa už ťažšie liečia. Chodilo sa už koledovať a vinšovníci mali mať pri sebe dva kusy železa, preto sa tomu hovorilo "chodenie s oceľou". Železo symbolizovalo pevnosť, zdravie a silu. Na Slovensku bol tento deň známy aj ako sviatok lesov. Hovorilo sa :" Na Toma, seď doma", čiže ten, kto nechcel, aby ho stihla nehoda, mal radšej sedieť doma.
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
