zistiť v okresných mestách, a to v Gelnici a v Levoči nie je v prevádzke žiadne cvičisko pre verejnosť. V Spišskej Novej Vsi je síce kynologický klub Canis, momentálne však majú priestorové problémy a jeho existencia je ohrozená. Podľa informácii zo Zväzu športovej kynológie SR, v našom regióne pôsobí päť kynologických klubov, ktorí disponujú aj cvičiskami, a to v Jaklovciach, Slovinkách, Švedlári, Spišskom Podhradí a spomínaný Canis v Spišskej Novej Vsi. Zatiaľ sa u nás nenašiel odvážlivec, ktorý by túto činnosť prevádzkoval ako podnikanie. Ako sa nám ďalej podarilo zistiť, žiaden mestský úrad v regióne neplánuje v blízkej budúcnosti s výstavbou spomínaného cvičiska.
Kým v socialistických rokoch našli psíčkari takmer stopercentný servis vo Zväzarme, dnes je im doba oveľa menej naklonená. "Kynologické kluby totiž fungujú iba z členských príspevkov a sponzorskych darov. Mestá okrem symbolických príspevkov na konkrétne akcie takéto aktivity vôbec nefinancujú," informoval nás predseda novoveského klubu Canis Milan Oravec. Ani podnikatelia nejavia záujem o túto sféru. Návratnosť vložených peňazí v našom regióne, ktorý je sužovaný nezamestnanosťou je totiž minimálna. Ako ďalej dodal M. Oravec momentálne má ich klub 25 členov, z vlastných skúsenosti však vie, že záujem o kvalitné cvičiská zo strany majiteľov psov je veľký.
Nejeden zanietený majiteľ psa preto zvažuje pustiť sa do výcviku ako samouk. Podľa skúseného policajného psovoda npor. Ľuboslava Kažmíra však ani toto riešenie nie šťastným krokom. Na jednej strane je to ekonomicky náročné, na druhej strane, čuduj sa svete, psovi sa lepšie učí v kolektíve. "Samouk je odkázaný na literatúru, ale podľa mňa to nie je spoľahlivý zdroj. Každý pes, podobne ako človek je individualita a na každého platí niečo iné. Cvičený pes by si mal už od šteňaťa zvykať na ľudí ale aj na iných psov. Okrem iného, častokrát totiž kopíruje ich správanie. Viem to z vlastnej skúsenosti. Šteňa, ktoré som cvičil, odmietalo cvik na kladine. Keď však videl dospelého psa na kladine, so záujmom ho nasledovalo. Pri cvičení obrany by sa mali zase striedať figuranti," popisuje vlastné skúsenosti Ľ. Kažmír.
Zriadiť cvičisko pre psov je v dnešnej dobe naozaj drahý špás. Najnákladnejšou záležitosťou je v prvom rade vhodný pozemok. Nasledujú rôzne terénne úpravy a prekážky, ktoré vyjdú minimálne na 30-tisíc korún. Aportovacia činka stojí minimálne 200 korún a takzvaný pešekvalček z celtoviny je záležitosťou nad sto korún. Ochranné rukávy naopak, ich cena sa pohybuje na úrovni niekoľkých tisícok. Cenovým bonbónikom je ringo oblek, ktorý stojí minimálne 30-tisíc korún. A to je iba základná výbava potrebná pri výcviku psa.
Majitelia, ktorí túžia mať doma cvičeného psa a absolvovať s nimi súťaže majú možnosť zapísať svojho štvornohého miláčika do súkromnej školy. Tie sa však nachádzajú poväčšine vo veľkých mestách. "Nemám síce s týmito školami žiadne skúsenosti, ale neodporúčam to. Pes totiž potrebuje pravidelný kontakt so svojím majiteľom," radí policajný psovod Ľ. Kažmír.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
