rozlíšia pipišku od vrabca. Aspoň podľa obrázkov poznajú sovu, len sú zvyčajne presvedčení, že ide o nočné živočíchy, ktoré sa cez deň ukrývajú v tmavých skrýšach, ktoré sa vyhýbajú mestám. Preto mnohých obyvateľov mesta prekvapí, keď zbadajú v korunách vysokých listnatých stromov učupené nehybné sovy, neraz v značnom počte. Sovy sú nápadné vztýčenými špicatými "uškami" na hlave, podľa ktorých sú pomenované na myšiarku ušatú. Pre tieto "ušká", tvorené iba perím, ich laici často považujú za výra, ten však má "ušká" uložené kolmo, je aj väčší a plachý, neopováži sa priletieť do ľudských sídlisk. Myšiarky a výr ako jediné sovy majú oranžové oči.
Myšiarka obýva listnaté lesy, háje a staré parky. Viaže sa na blízkosť polí a trávnatých plôch, kde loví hlavne hraboše a myši, čím je užitočná. Chytá aj menšie vtáky, najmä v zimnom období pri nedostatku zvyčajnej koristi. Hlavne jej zásluhou vymizli z našich sídlisk v minulosti hojné vrabce, uchmatne aj mladé potkany a myši. Myšiarka ušatá sa v posledných desaťročiach stále viac cez zimné obdobie sústreďuje v mestách, kde nachádza viac potravy ako v prírode. Len čo sa teplí, vytráca sa z mestských stanovíšť a pri obnove mrazov sa vracia. Cez deň sedí na stromoch tak nehybne, že väčšinou uchádza pozornosti okoloidúcich. Často sa v značnom počte vyskytuje v prímestských záhradkárskych osadách, kde sa ukrýva pred mrazivým vetrom na záveternej strane chát. V záhradkárskych osadách sa občas objaví plachá lesná sova dlhochvostá, ktorá niekedy zalezie do komína, prepadne sa do neho a uhynie. Tento druh je pomerne nedávny prisťahovalec do našej fauny, pochádza z Ďalekého východu a úspešne sa u nás aklimatizuje a rozširuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
