úlohe dcéry Suzan, ku ktorej si spočiatku musela hľadať cestičky. Je staršou sestrou Zuzany Norisovej, hlavnej predstaviteľky českej snímky Rebelové. Soňa Norisová.

V predstavení Osem žien sa na javisku stretáva hotový babinec. Aká bola vaša vzájomná spolupráca?

- Najprv sme sa obávali, čo to bude. Predsa len mužská energia to vždy trošku vyrovnáva. Boli sme zvedavé, ako to bude fungovať, ale na konci skúšania sme boli prekvapené samé zo seba. Nielenže sme fungovali ako kolegyne, ale vznikli aj priateľstvá a bolo to veľmi príjemné skúšobné obdobie na čele s pánom režisérom.

Takže žiadna závisť ani intrigy?

- Nič také, absolútne nie.

Prečo je potom ale okolo žien také klišé, že spolu nikdy nedokážu dlho dobre vychádzať, tobôž nie ako kolegyne?

- Už som v divadle zažila všelijaké ženské intrigy, pretože tam funguje závisť, ale myslím, že tá funguje aj medzi chlapmi. Mám dokonca pocit, že medzi nimi ešte viac. Iba sa o tom nehovorí.

Ako sa vám spolupracovalo s režisérom Romanom Polákom?

- Mne osobne veľmi dobre. Bola som veľmi prekvapená, keď ma oslovil a som mu za to veľmi vďačná, pretože ako režiséra si ho veľmi vážim. Páči sa mi jeho práca a našla som v ňom dokonca aj kamaráta. Počas skúšok sme sa všetci na čele s ním naladili na jednu vlnovú dĺžku a on to veľmi dobre držal v rukách. Fakt, že sme fungovali medzi sebou ako kolegyne tak dobre, bol aj jeho zásluhou.

Ktoré typy postáv vám najviac sedia?

- Nemám vyhranené typy. Priznám sa, že postavu, ktorú hrám v Ôsmich ženách, som najprv nemala veľmi rada, časom som si ju však obľúbila. Mám rada postavy, ktoré sa vyvíjajú, ktoré nie sú vždy rovnaké a idú odniekiaľ niekam, v ktorých nastane prerod. Mňa láka postava, kde sa môžem pohrať.

A čo sa prieči vášmu naturelu?

- To si ako herečka nemôžem dovoliť povedať.

Čo je vašou najväčšou vášňou?

- Divadlo.

Takže sa živíte vlastnou vášnou?

- To znie dobre (úsmev). Živím sa tým, čo ma baví a čo ma dokáže ako tak uživiť. A to je šťastie. Lebo veľa ľudí robí to, čo ich baví, ale ich to nedokáže uživiť a, bohužiaľ, veľakrát musíme robiť aj veci, ktoré nás nebavia, ale sú zdrojom príjmov.

Čo je pre vás takou z núdze cnosťou?

- To keď teraz poviem, už ma nikto neobsadí... Dabovanie telenoviel. Ja sa priznám, že to dokonca ani neviem robiť, lebo niektoré veci sa síce celkom dajú, ale niektoré sú úplne príšerné. Tí ľudia tam hrajú tak strašne, že my sa darmo o niečo snažíme, nemôže to byť dobré. Tak to je taký pocit, že robím niečo pre peniaze, ale nenapĺňa ma to dobrým pocitom alebo zmyslom.

A na čo tie peniaze míňate?

- Pozor, tých peňazí nie je tak veľa! Je ich tak akurát, že môžem vyžiť a zaplatiť všetky účty...

A keď sa vám nejaké tie drobné zvýšia, na čo ich míňate?

- Som márnivá žena, takže na nejaké "handričky", na cestovanie, na dovolenku do exotických krajín. Mne stačí more a teplo. Zaujíma ma aj krajina, nie som ten typ, ktorý iba vylihuje na pláži, ale zase aby som chodievala iba z jedného múzea do druhého, tak to tiež nie.

Ktorú krajinu by ste si ešte rada pozreli?

- Chcela by som vidieť Kanadu, Írsko, Nový Zéland... Z miest som doposiaľ minula Londýn a Paríž a tiež by som ich rada videla.

Vedeli by ste si predstaviť, že by ste sa niekde v zahraničí aj usadili?

- Áno, na chvíľu si to predstaviť viem. Ale predstava, že by som mala odísť s pocitom, že sa už nevrátim, tak to si predstaviť neviem. Nevedela by som opustiť ľudí, ktorých tu mám. To by som si ich musela zobrať všetkých so sebou.

Vraj míňate strašne veľa peňazí na telefonáty so sestrou Zuzkou.

- To áno. Niekedy sa už aj stopneme, ale to sa zastaviť nedá. My máme totiž hlavne telefonický kontakt. Ale vždy, keď môžeme, tak sa navštevujeme.

Budete spolu tráviť aj Vianoce?

- Áno, stretneme sa doma v Malackách. Mám rada Vianoce práve preto, že sa všetci stretneme a mám veľmi rada ten pokoj...

Vraj ste hanblivá. Už ste niečo pre túto svoju vlastnosť "prepásli"?

- Áno, veľakrát som bola rozhodnutá, že idem na konkurz a odrazu mi prudko kleslo sebavedomie a nešla som. A možno by z toho niečo bolo... Všetko je však tak, ako má byť. No na tejto vlastnosti pracujem, herec totiž musí mať zdravé sebavedomie. Lebo keď vyjde na javisko a neverí si, tak mu potom neverí ani divák. A toto je veľmi dôležité.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Na predstavenie Vlasov. Je tam veľmi silná hudba a niekedy je naozaj veľmi ťažké udržať plač tak, aby sme mohli dospievať. Keď sme šli prvý krát na zbiehačku, tak som nebola schopná zo seba vydať ani hlások - mala som v hrdle hroznú guču. Je to silné a veľmi silná atmosféra vznikla aj medzi nami. Aj s alternáciami je nás 60 a všetci sa máme veľmi radi. Takú pozitívnu energiu som ešte nezažila. Aj nám bolo ľúto, keď sa skúšky končili.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.