správnosti nechala na seba čakať iba štyri dni Slobodné fórum včera výrazne zasiahlo do štátneho rozpočtu.
Niežeby to bola nenapraviteľná národohospodárska tragédia, ale politický signál je to naprosto zásadný. Koaličná zmluva je v tejto chvíli zdrapom papiera. Pevná vládna väčšina, ktorá sa na niečom dohodne a to aj odhlasuje, na Slovensku neexistuje. Niekto si môže povedať, že navýšenie deficitu o 0,03 percenta, čiže o nejakých 400 mil. Sk, je detail. Dá sa to však nazvať aj ako prvý krok na ceste do pekla - alebo anarchia.
Samozrejme, stotiny percent nie sú najpodstatnejšie. Schválený rozpočet hodnotia múdri ľudia ako zatiaľ najlepší v histórii SR najmä preto, že spriehľadňuje hospodárenie, je vyčistený od rôznych netransparentných položiek, ktoré sa skrývali napr. pod rozmanitými fondami bez určitejšej špecifikácie, ktoré držali pod palcom rezortní ministri. Toto skončilo, zároveň však Mikloš pokračuje v zlej tradícii, keď fakticky 95% výdavkovej časti je zacementovaných v tzv. kamenných nákladoch štátu, či tzv. mandatórnych (sociálne dávky, mzdy verejného sektora), ktoré sú rozdelené dávno pred vstupom rozpočtu do NR SR.
Treba si uvedomiť, že výdavky, o ktorých sa v posledných týždňoch a mesiacoch viedli úporné diskusie, predstavujú len cca posledných 5 percent, ktoré Mikloš zaradil do klobúka pod názvom "priority". Takáto konštrukcia rozpočtu skresľuje celú debatu a teda aj spätnú väzbu daňových poplatníkov, ktorí celú veľkolepú hostinu platia. Občania vôbec nevnímajú, že veľké zvady okolo napr. poľnohospodárskych dotácií, financovania škôl, investičných stimulov a pod., ktoré v posledných dňoch rezonovali, sú už len o zostatkových odrobinkách, pričom naozaj veľké peniaze sa dávno prerozdelili. Kedy? Buď cez zákony, ktoré sa v priebehu roka poprijímali, alebo automaticky na základe "nespochybniteľných" nárokov, ktoré vyplývajú z tradičnej spotreby jednotlivých rezortov. Diskusia o týchto nákladoch prebehla asi pred polrokom. Za absolútneho nezáujmu verejnosti i médií. Kedysi v lete sme sa len dozvedeli, že Mikloš skresal požiadavky rezortov o 30 miliárd. Vynikajúce. Keďže sa však politici hádali za zatvorenými dverami, nebola možnosť otvoriť spor o tom, či by sa nároky ministerstiev nedali znížiť nie o 30, ale napr. o 60 miliárd. A to je ten paradox my si budeme pamätať len na to, že päť minút pred hlasovaním v NR SR sa viedli krvavé boje napr. o regionálne školstvo, či dostane alebo nedostane navyše 200 miliónov (zaplatia to fajčiari - kto iný?).
Poučenie: Meritórna rozpočtová debata nie je o "prioritách", ktoré Mikloš hodí na stôl ako poslednú kosť. Je o desiatkach miliárd rozdaných dávno predtým. Tie - mimochodom - nevie spochybniť a napadnúť ani opozícia. Aj Fico a spol. rozmýšľajú iba v horizontoch Miklošových "priorít". Rozpočtový diškurz treba v budúcnosti rozšíriť o nároky rezortov, mzdy vo verejnom sektore, všetky jednotlivé dotácie i sociálne dávky. Tie sa síce hojne debatujú, ale vždy len z pohľadu, či je napr. 1400 Sk na hlavu dosť na prežitie alebo iba na smrť hladom. Nikto sa vtedy nepýta, že o koľko miliárd vytiahnu z vrecák poplatníkov napr. plošné detské prídavky bez rozdielu príjmov a veku. Prezradíme - 8 miliárd. Aj toto sa rozhodlo v priebehu roka a dnes stojí v rozpočte ako nedobytná skala.
Samozrejme, to neznamená, že vo finiši o nič nejde. Napríklad zvýšenie platieb družstevníkom na 52,5 percenta únie je kapitálna nehoráznosť. Pôdohospodársky rezort zarobil nekresťansky, dostane o 7 miliárd (!!!) viac ako v roku 2003, čo je navýšenie ďaleko prekračujúce úroveň okolitých krajín. Je sprostá perfídnosť od Bugára, že záujem svojich klientov postavil ako kategorickú požiadavku SMK. Z rovnakej čeľade sú investičné stimuly Pavla Ruska, ktoré sú v rozpočte azda najmenej transparentnou položkou. Podobnou nehoráznosťou je aj presun 300 miliónov na platy vo verejnej a štátnej službe z rezervy vlády. Je síce politicky efektné brať premiérovi zo šuplíka peniaze a dávať mu tak najavo nové pomery v NR SR, on si však na "nevyhnutné", resp. "mimoriadne" situácie prostriedky nájde. Skončí to buď navýšením schodku, alebo preskupovaním z nejakých iných skrýš, kam už parlament nedovidí a nedosiahne.
Šimko hodnotí výkon svoj a svojej skupiny ako "vylepšenie rozpočtu v prospech ľudí", čo je však smiešne. Každý kôň by objavil v Miklošovom návrhu tisíc položiek, ktoré ich adresátom pripadajú nízke a ich navýšenie by každý privítal ako "sociálne spravodlivé". Je to však stále a opakovane iba o tom, že na rozdanie bude vždy iba toľko, koľko vyprodukujeme. Našu úctu a hlas si preto zaslúžia iba takí politici, ktorí elementárnu axiómu, že každá rozdaná koruna bola komusi zobraná, chápu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
