samosprávou a štátnou správou, politické bariéry padli. S tým sa uvoľnila prekážka na výstavbu sľubovaného krytého kúpaliska, ktoré malo byť postavené do roku 2001. V rozpočte na rok 1999 poslanci vyčlenili financie na projektovú dokumentáciu, ďalej sa však záležitosť nepohla. Pod OD Tesco sa bazén stavať nezačal, nepokračovala ani opozíciou presadzovaná výstavba plavárne Pod Kamennou baňou. Problém výstavby krytého kúpaliska bol pritom verejnosťou citlivo vnímaný. Svedčí o tom reprezentatívny prieskum verejnej mienky, ktorý v priebehu decembra 1998 až februára 1999 realizovala mimovládna organizácia Prešovské občianske fórum (POF). Problém vybudovania nového krytého kúpaliska v meste obsadil v poradí dôležitosti u občanov piatu priečku. Predstihli ho len (v tomto poradí) zníženie nezamestnanosti, bytová problematika, bezpečnosť v meste a čistota mesta. Tieto štyri otázky rezonovali aj v odpovediach poslancov MsZ, zatiaľ čo výstavbu kúpaliska zaradili v poradí dôležitosti až na 15. miesto. Do top 5 akútnych problémov sa v prípade poslancov zaradila výstavba cesty spájajúcej Sídlisko Sekčov s centrom (u občanov v priemere na 20. mieste, no v prípade Sekčovčanov 7. miesto) a predovšetkým výstavba dopravného obchvatu mesta (nábrežná komunikácia), ktorú poslanci MsZ zaradili na prvé, občania na 14. miesto poradia dôležitosti. (Reprezentatívny prieskum o miestnych problémoch - súhrnná správa, POF, 2000, s. 4, 10, 11, 22). Dobudovanie cestnej siete bolo ďalším z často diskutovaných bodov v danom období. Mestská samospráva sa na ňom podieľala iba nepriamo, investorom bol štátny podnik Slovenská správa ciest. Stavbu nábrežnej komunikácie pribrzdili problémy s asanovanými občanmi, pričom táto záležitosť stále nie je doriešená.
V treťom volebnom období došlo prvýkrát k výraznému preskupeniu politických síl v MsZ. Prešovské KDH bolo vo vnútrostraníckom boji naklonené viac Mikulášovi Dzurindovi, dlhoročnému podpredsedovi KDH a neskoršiemu predsedovi vlády a SDK, než predsedovi KDH Jánovi Čarnogurskému. Práve dokument nazvaný Prešovská výzva mal za následok vznik politickej deklarácie a neskôr politickej strany Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Signatárom deklarácie SDKÚ bol aj Juraj Kopčák, ktorý sa po vzniku SDKÚ stal jej podpredsedom, pričom mu svoju osobnú podporou vyjadril premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Poslanecký klub KDH v MsZ sa v roku 2000 prakticky rozpadol, keď skupina poslancov zotrvavších v KDH založila vlastný klub. Najsilnejším klubom sa tak v prešovskom zastupiteľskom zbore stal klub SDĽ a vznikla situácia, že pri prijímaní rôznych sporných materiálov vznikali ad hoc koalície SDKÚ-KDH, SDKÚ-SDĽ a KDH-SDĽ. Nový poslanecký klub členov KDH vyvinul aj aktivitu smerom k odvolaniu zástupcu primátora Š. Kužmu, podržal ho však primátor. Štefan Kužma patril spolu s Jurajom Kopčákom, Jozefom Polačkom a poslancom NR SR Pavlom Vrždákom k popredným čelným prešovským predstaviteľom SDKÚ.
Spomínaná dlhoročná vnútrostranícka podpora Mikulášovi Dzurindovi mala v Prešove iba minimálnu opozíciu niekoľkých členov združených v klube KDH Obnova. Hlavným prívržencom Čarnogurského politiky bol Ing. Anton Anderko. Ten bol začiatkom deväťdesiatych rokov podpredsedom KDH a poslancom Federálneho zhromaždenia. V ďalšom období sa intenzívne angažoval ako poslanec MsZ v mestskej politike, pričom po vzniku SDKÚ ostro vystupoval voči svojim bývalým spolustraníkom, ktorí prešli do nového subjektu Mikuláša Dzurindu. „Obnovenie" KDH však nezačal realizovať klub Obnova, ale umiernené krídlo na čele s Františkom Gerlašinským. Anderko sa dostal do sporu aj s novým vedením a po tom, čo v regionálnych voľbách kandidoval ako nezávislý, bol z hnutia vylúčený. Vrátil sa doň pred komunálnymi voľbami 2002 a obhájil svoj poslanecký mandát.
(pokračovanie)
© Centrum slovanských štúdií University Hokkaido v Sappore, Japonsko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
