vážne zlomy, resp. potvrdenia dlhodobých trendov. Nejde o jednotlivé strany a ich budúcnosť, nech ich vezme ďas. Keby sa ale mali terajšie čísla zastabilizovať, môžeme sa dožiť novej revolúcie, ktorá by ani nemusela byť veľmi "sametová".
Predovšetkým je tu Smer. Ak sme pred nejakými mesiacmi písali, že prírastky Ficovej strany sú tak trochu "márna lásky snaha", keďže sa posilňuje len zásluhou irackej kauzy a vleklej krízy koalície, dnes sa doťahuje na 30 percent, čo už prestáva byť sranda. Smer asi prekonal ten kritický bod, z ktorého by ešte mohol spadnúť späť na svoj volebný výsledok. Hoci je zrejmé, že všetok nárast netvoria stabilní voliči, atakuje magickú hranicu, ktorá oddeľuje stredné a veľké subjekty. A veľké majú tú vlastnosť, že nabaľujú voličov už na princípe snehovej gule - teda jednoducho tým, že vytŕčajú nad ostatné.
Ak sa Smer definitívne preklopí nad 30 percent, víťaza volieb poznáme tri roky vopred. Fico pritom stavia na strategicky dobrú kartu - všetkými spôsobmi sa snaží vyklčovať stredoľavý priestor. Ponukami voliteľných miest na eurokandidátke si už kúpil SDĽ a SDSS, vzpiera sa iba SDA (Ftáčnik, Weiss). Brutálna likvidácia konkurentov a hra s kartou, že Smer je jediný reprezentant ľavice, sľubuje bohatý výnos. Nedá sa asi vzdorovať, Slovensko je špecifické tým, že väčšina relevantných strán sa tlačí napravo od stredu. Dnes je už skoro isté, že nebude možné vytlačiť Smer z budúcej vlády.
Ak sme pred nejakým časom písali aj to, že straty koaličných strán nie sú kritické, keďže dohromady vyskladajú 40 percent, v posledných prieskumoch sa ich združená sila prepadla na tridsať. A to už kritické je, hoci celý malér ide na konto jedinej strany - SDKÚ. Dzurinda trestuhodne rozmlátil svoje voličské zázemie a zvyšok dokonal Šimko. Prepady SDKÚ pod 5 percent vo Focuse a MVK ešte nemusia byť fatálne, ale po odpútaní sa Slobodného fóra je temer vylúčené, že by sa najsilnejší vládny subjekt niekedy ešte vrátil na úroveň svojho volebného výsledku. Šimkovci pritom žiadny zázrak nesľubujú (hoci úvodných 3,9 v MVK je veľmi slušných) a mnohým sa už sníva o štiepení SNS - dve trojpercentné strany v prepadlisku. Nádejou SDKÚ zostáva ÚVVM, kde sa drží pod čiarou 9 percent.
Treba ale zároveň povedať, že takéto voľné pády sú pre prvý a druhý rok vládnych strán typické. U susedov, kde mali voľby tiež v roku 2002, vyzerajú ratingy koaličných spolkov ešte horšie. Na Slovensku sme ešte stále nezažili výskum, kde by Smer získal viac, ako koalícia dokopy; v Čechách boduje opozičná ODS už pravidelne skoro o 10 percent nad kompletnou koalíciou. V Maďarsku bije opozičný Fidesz vládnu MZSP hlava-nehlava a to isté zažíva menšinovo-vládna SLD v Poľsku. V Nemecku nemala vládna strana nikdy také nízke preferencie, ako SPD pod vedením Schrödera. Napriek tomu sa asi nenájde jeden súdny človek, ktorý by dal ruku do ohňa, že všade zvíťazí opozícia. Na Slovensku máme ale zaujímavú skúsenosť z minulého volebného obdobia, keď sa osudy SDĽ a SOP lámali tiež po roku vládnutia - a akonáhle sa začali ponárať, nebolo záchrany. Kruciálnou otázkou najbližších mesiacov bude, či sa SDKÚ podarí vrátiť vo všetkých prieskumoch do bezpečného pásma.
Treťou pozoruhodnosťou je trend plazivého posilňovania KSS. Robert Fico, a to je zaujímavé, na tento elektorát neútočí priamo, iba nepriamo komunistickou rétorikou. Prečo asi? Štvrtým a vôbec najvážnejším zlomom je už definitívny prienik mimoparlamentnej SNS nad päťpercentnú čiaru. Právne pochybnosti nad znovuzjednotením a predsedníctvom Jána Slotu nehrajú u týchto voličov žiadnu rolu. Napokon majú pravdu, lebo je nepredstaviteľné, že by Súľovského konkurenčná skupina spor o značku vyhrala. Vzostup SNS je skutočne dramatický, lebo sa vynárajú kontúry skvostnej povolebnej konfigurácie: Smer-HZDS-SNS-(KSS). Podľa dnešných preferencií vychádzajú dokonca aj trojkoaličné kombinácie - presne také, ako si Fico naplánoval. Podľa UVVM by si dokonca vystačili aj Smer s HZDS - majú dokopy viac, ako zvyšok sveta pod nimi. Čo za rozvrat by takáto konštelácia, v akejkoľvek obmene, znamenala pre slovenskú ekonomiku a reformy všeobecne, rozvádzať netreba.
Isteže, voľby sú ďaleko, život je nevyspytateľný a slovenská politika trikrát tak. Chceli sme len pripomenúť, že nadišlo obdobie tektonických pohybov (alebo skôr porúch), ktorých pokračovanie či zacementovanie by nieslo ďalekosiahle dôsledky pre budúcnosť. Ale s jednou výhradou, ktorá sa nesmie zamlčať; v globálnych trendoch výskumy asi neklamú, ale niektoré čísla (týka sa to aj preferencií prezidentských kandidátov) sú mimoriadne podozrivé... Pribúdajú hlasy, že niektoré agentúry sú skorumpované... Kto na Slovensku ešte nie?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
