že to bude ťažké vzhľadom na diskusiu o novom finančnom výhľade EÚ, voľby v Španielsku a do Európskeho parlamentu. Komisia tiež odmietla zvaľovať vinu za neúspech bruselského summitu na ktorúkoľvek krajinu. „Všetky štáty nesú kolektívnu zodpovednosť," povedal na brífingu v Bruseli hlavný hovorca EK Reijo Kemppinen.
Podľa jeho slov bude ťažké okamžite obnoviť rokovania o ústave, treba však vyvinúť maximálne úsilie, aby ústavná zmluva bola dohodnutá do konca budúceho roka. Inak sa stratí dynamika celého procesu, medzivládna konferencia by nemala trvať roky, dodal. Komisia v princípe nemá nič proti tzv. posilnenej spolupráci, ktorú po stroskotaní summitu avizovalo niekoľko krajín, napríklad Nemecko, Francúzsko či Belgicko. Umožňuje ju platná Zmluva z Nice a znamená, že skupina (najmenej ôsmich) krajín sa môže v istých oblastiach, s výnimkou obrany, integrovať vo vnútri EÚ rýchlejšie ako ostatní členovia.
„V niektorých prípadoch takéto skupiny krajín ukázali cestu vpred, netreba to automaticky odmietať," povedal Kemppinen.
Formou posilnenej spolupráce je napríklad eurozóna, ktorej 12 krajín má spoločnú menu euro alebo Schengenský systém bez kontrol na vnútorných hraniciach.
Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen medzitým v rozhovore pre nemecký denník Handelsbaltt označil neúspech bruselského summitu za „krízu, ale nie tragédiu. Už sme však v únii zažili, že kríza znamená aj šancu."
Zmluva z Nice je technicky na fungovanie EÚ s 25 krajinami dostatočná, čo sa však týka praxe, je Verheugen skeptický. „Únia s 25 krajinami neznesie žiadne právo veta, rozšírená únia musí mať ľahšie, nie zložitejšie rozhodovanie," upozornil.
Hoci komisia sa o to snažila, teraz už nemožno zabrániť tomu, aby sa spájali rokovania o ústave s debatou o budúcom finančnom rámci únie po roku 2006. EK odložila prvý návrh z decembra na koniec januára, aby sa tieto dve veci nespájali, teraz už nemôže čakať, povedal Verheugen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
