skupina pokračovala ešte v noci ďalej. K frontmanovi Romanovi sa pridal i manažér Igor Ding, aby sme spolu prelomili jazykové bariéry a pomocou angličtiny, ruštiny ale i slovenčiny urobili rozhovor.
Vaša skupina oslávi čoskoro desiate výročie svojho vzniku. Prečo trvalo až tak dlho, aby ste prenikli do povedomia slovenských poslucháčov, keď napríklad v Rusku ste veľmi populárny?
- Situácia v oblasti alternatívnej hudby, ktorú hráme, nie je ani u nás ani v Rusku veľmi dobrá. Neexistujú kluby s kvalitnou aparatúrou, v ruských rádiách sa hrá len ruská hudba a vlna alternatívnej hudby tam na nejaký čas zrejme skončila. Uživiť ňou sa dá len smerom na západ, v Amerike či západnej Európe. Preto sme sa chytili tejto príležitosti, ktorá aktuálne prišla.
Môžete ju konkretizovať?
- Prišiel za nami človek z viedenskej pobočky veľkého vydavateľstva s tým, že to, čo hráme by mohlo osloviť ľudí v strednej Európe a ponúkol nám zmluvu. Aktuálny album by sa tak mal dostať k poslucháčom zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. Tí skôr vedia prijať našu hudbu, postavenú na rovnakých národných koreňoch.
Je to pochopiteľné, keďže v Moldavsku sa asi vašou hudbou uživiť nedá... Alebo je to reálne, aké sú vlastne pomery v Moldavsku v tejto oblasti?
- Moldavsko je, čo sa životnej úrovne týka, veľmi chudobná krajina. Málo pracovných príležitostí, málo investícií a s hudbou sa tam uživiť dá len veľmi ťažko. Aj preto hrávame na akciách, kde hráme len pre zárobok, aby bolo na nové nástroje a na prežitie. Robíme hudbu, pretože ju máme radi a nie preto, že by sme na nej chceli zbohatnúť. Ešte sa ale vrátim k Moldavsku. Je to krásna krajina, kde sa robí veľmi dobré víno a sú tam síce chudobní ale nesmierne srdeční ľudia.
Keď ste hovorili že hudba je stratová záležitosť, budete mať aspoň vďaka tomuto slovenskému miniturné nejaký finančný prínos?
- Kdeže, aj tu máme dosť vysoké náklady, a tak budeme radi, ak nebudeme stratoví, čo sa ale môže ľahko stať.
Oplatí sa vám to teda celé robiť?
- Ak chceme, aby sa naša hudba dostala k ďalším ľuďom, musíme to urobiť. Toto je jedinečná šanca, ktorá je teraz a tu. Zajtra už byť nemusí, preto ju nesmieme prepásť.
Teraz sa skúsme vrátiť k vašej hudbe. Z akých hudobných vzorov vychádzate pri tvorbe?
- Začínali sme tak, že sme boli veľmi ovplyvnení západnými skupinami ako Red Hot Chilli Peppers, Nirvana a podobne, proste to, čo vtedy tlačila MTV. Po vydaní prvého albumu sme si ale uvedomili, že to nie je naša hudba a začali sme hľadať ako ju upraviť tak, ako to my cítime. Milujeme ľudovú hudbu, a preto ju dávame do našej tvorby. Postupne sme hľadali tú správnu formu a teraz po desiatich rokoch, keď sme ju konečne našli a sme dobre zohratí, máme pred sebou perspektívu.
No obecenstvo na Slovensku, a napríklad i v tomto klube pozná vašu hudbu len podľa jednej pesničky... Myslíte, že to bude stačiť na to aby ste prerazili?
- Videli sme rozžiarené tváre ľudí, ktorým sa naša hudba veľmi páčila. To je hlavný predpoklad toho, že tu máme šancu zaujať.
Spomínali ste, že hrávate nielen koncerty, ale aj za peniaze na akciách. Hráte s rovnakým nasadením, ako ste hrali tu pre naše publikum?
- Nie. Na takých akciách, kde hráme pre peniaze to nie je o nasadení. Hrali sme i pre Romana Abramoviča (ruský miliardár - ropný magnát), ktorý si nás dal doviezť súkromným lietadlom do Nice, kde sme mu hrali. Ale pre publikum, ktoré s nami komunikuje a ktoré reaguje na našu hudbu, tak ako dnes, hráme s plným nasadením.
Keď ste spomínali ruského magnáta, ako ste sa vlastne preslávili v Rusku?
- Nahrali sme coververziu pre spomienkový album na jedného ruského hudobníka a tá pesnička sa chytila. Predalo sa jej okolo milióna singlov.
No teraz vás očakáva snáď úspech v strednej Európe. Aké máte ďalšie aktuálne plány?
- Budúci rok budeme koncertovať v Česku, Poľsku i Maďarsku a propagovať náš aktuálny album, ako sa len dá. No veríme, že sa na Slovensko ešte vrátime, pretože sa tu cítime viac doma, ako trebárs v Rusku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
