Fotohádanka za 2 x 250 Sk
Správna odpoveď na fotohádanku číslo 97: Hrad Plaveč je v okrese Stará Ľubovňa. Výhrou v predvianočnom čase potešíme vyžrebovaných: Valenta VOŠKA, Levočská 95, Prešov a Štefana SUJU, Šafárikova 15, Košice. Blahoželáme.
Hrad Plaveč patrí tiež ako iné sídla zemepánov, šľachticov, panovníkov k najstarším stavbám na našom území. Buď vznikli na mieste predchádzajúcich hradov alebo hradísk, alebo sa vyvinuli z hradísk, nadväzujúcich na opevnené miesta a mestá predrímskeho obdobia a Keltov, či vznikli v lokalite s rímskymi opevnenými hraničnými tábormi. Až do 8. - 9. storočia n. l. neboli na hradiskách časti, opevnené vnútornými valmi. Od konca 8. a 9. storočia vznikali kniežacie hrady slovenského typu s opevnením, ktoré už bolo na svoju dobu dokonalé v tom zmysle, že malo odolávať útokom vtedajšej bojovej techniky. Väčšinou mali aj drevené obytné budovy a celkove boli prebudované zo starších hradísk. V 11. až 12. storočí budujú hrady v pravidelnejšom románskom slohu s okrúhlymi alebo štvorhrannými vežami. Po tatárskom vpáde okolo roku 1241, ktorý zanechal spustošenú krajinu, sídla, obydlia a teda aj hrady, začali stavať nielen kamenné pevnosti, ale situovali ich na ťažko prístupných kopcoch, vrchoch, bralách a vyvýšeninách. Hrady na rovine museli byť chránené vodnými plochami, priekopami alebo barinami. Niektoré kamenné hrady slúžili ako strážne hrady, odkiaľ kontrolovali obchodné cesty a pohyb po okolí. Hrad Plaveč (v listinných dokladoch sa spomína ako Plawcz, Palocha, Palowcha), bol tiež strážnou pohraničnou pevnosťou na uhorsko-poľských hraniciach, chránil obchodnú cestu zo Šariša na Nowy Sacz a Krakov. Obec Plaveč vznikla podľa písomnej zmienky v 12. storočí usadením sa strážnych hliadok Plavcov na hraniciach s Poľskom, podľa ktorých dostala názov a po vybudovaní hradu sa stala strediskom celého panstva. Patrilo k nemu 14 dedín. Od 15. storočia sa obec Plaveč vyvíjala ako poddanské mestečko. V polovici 15. storočia sa aj s hradom stalo sídlom bratríckeho hnutia na severovýchodnom Slovensku aj strediskom neskoršej vzbury proti zemepánom. Celé okolie Plavča bolo súčasťou kráľovského majetku a kráľ Ondrej III. ho daroval za preukázané služby spišskému rytierovi Detrichovi v prvej polovici 13. storočia. Detrich - zakladateľ neskoršie rozvetvenej a známej rodiny Švábyovcov postavil na tomto panstve hrad Plaveč. Ondrejovi III. sa natoľko zapáčil, že sa dohodol s Detrichom o výmene hradu za panstvo na okolí Šváboviec. Potom, ako je to u všetkých hradov, prechádzal z vlastníctva jednej rodiny do druhej, takže v roku 1323 bol majetkom Drugethovcov a začiatkom 15. storočia ho vlastnila známa rodina Bebekovcov a 30 rokov ho malo v držbe vojsko Jána Jiskru z Brandýsa. Dobyl ho panovník Matej Korvín a opäť sa dostal do rúk Jiskrovho prívrženca Komorowského. Ďalším oficiálnym majiteľom hradu sa stalo liptovské knieža - nemanželský syn kráľa Mateja Korvína Ján Korvín, po ňom rodina Zápoľských. Tešínska kňažná Hedviga - vdova po Štefanovi Zápoľskom predala v roku 1505 hrad Plaveč vranovskému hradnému kapitánovi Michalovi Horvátovi z Lomnice. Plavečské panstvo pozostávalo aj z 36 obcí a Horvát sa stal tiež ich novým majiteľom. Za to postúpil Hedvige Oravský zámok - ten kúpil od Jána Korvína. Tým, že sa stal Michal Horvát hradným pánom Plavča, prisvojil si prediktát "de Palucsa" a tak sa stal zakladateľom barónskej rodiny Horvátovcov, ktorá ho vlastnila až do jej vymretia a to 351 rokov.
Do histórie obce aj hradu Plaveč sa zapísala tiež sedliacka vzbura v roku 1631 proti telesným trestom, poplatkom, daniam a útlaku panstva a väčšina vzbúrencov ušla pred popravou do cudziny. Nespokojnosť poddaných pretrvávala a niektorí šľachtici s nimi sympatizovali, napr. neskorší majiteľ hradu Plaveč v roku 1707. Preto prikázal cisár, aby jeho vojsko hrad obliehalo a dobylo ho. Hradné opevnenie odolalo vojenskému náporu a vojsko muselo s hanbou odísť. V roku 1715 vydal panovník nariadenie o zbúraní niektorých hradov z obáv, aby sa na ňom nesústreďovali odporcovia proti jeho moci. V zozname hradov, určených na zbúranie bol aj Plaveč, jeho hradný pán ho zmenil na obytný kaštieľ, čím ho zachránil pred skazou, ale len dočasne. Preto barón Ferdinand Horváth dal hrad zrekonštruovať a moderne prestavať v 19. storočí bez odborných znalostí, takže objekt sa stal neobývateľný, postupne ho museli vysťahovať. Po úmrtí posledného potomka rodiny Horvátovcov v roku 1873 sa stala jeho majiteľom statkárska rodina Šalamonovcov, ktorej sa nepodarilo urobiť hrad obývateľným.
Do utorka 23. 12. posielajte odpovede na fotohádanku číslo 98, ktorej výsledky uverejníme 31. decembra: Na kresbe sú zvyšky niekdajšieho kráľovského hradu Gelnica, strážcu Spiša od gemerskej strany, neďaleko mesta Gelnica. Gelnica bola významná a) poľnohospodárstvom, b) baníctvom.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
