mestečku Kitty Hawk v americkom štáte Severná Karolína vzlietlo na kratučký, len 12 sekúnd trvajúci let nemotorné a nemoderné lietadlo, ktoré je zhotovené z dreva a ktorého krídla sú potiahnuté mušelínom. V tejto chvíli samozrejme nevieme, či sa tento let podaril alebo nie, ale dúfame, že áno. Tento unikátny a historický let sa mal vykonať na sekundu presne po sto rokoch od chvíle, ktorá sa považuje za začiatok éry lietania motorom poháňanými a ovládateľnými lietadlami. Let má byť totiž presnou "kópiou" prvého úspešného letu, ktorý dňa 17. decembra 1903, o 10. hodine a 35. minúte miestneho času, vykonali bratia Wilbur a Orville Wrightovci. Let, pri ktorom Orville pilotoval obidvomi bratmi skonštruované lietadlo, nazvané Flyer, znamenal naplnenie odvekej túžby človeka lietať a vyrovnať sa tak obdivovaným vtákom. Prvý let trval len 12 sekúnd a dvojplošník Flyer pri ňom prekonal vzdialenosť len 36 metrov, zatiaľ čo dnešné lietadlá dokážu lietať nepretržite desiatky hodín a sú schopné bez medzipristátia obletieť našu zemeguľu. Dnešný jubilejný let v Kitty Hawk sa má vykonať s vernou kópiou lietadla Flyer, výroba ktorej trvala niekoľko rokov. Repliku lietadla Flyer sponzorovala firma Ford, ktorá toto lietadlo po skončení osláv storočnice lietania umiestni do Fordovho múzea v Dearborne. Na vývoji repliky spolupracovala aj americká kozmická agentúra (NASA), ktorá poskytla na skúšky aerodynamického správania sa lietadla svoj aerodynamický tunel. V tomto tuneli sa samostatne testovali aj drevené vrtule, pričom odborníci zistili, že Wrightovcami navrhnuté vrtule o 20 rokov predbehli svoju dobu. Na základe výsledkov meraní v aerodynamickom tuneli bol zostavený simulačný program, pomocou ktorého sa piloti učili lietať s replikou Wrightovho lietadla. Týmto pilotom radil aj Scott Crossfield, ktorý ako prvý človek letel rýchlosťou, rovnajúcou sa dvojnásobku rýchlosti zvuku (2M). Podľa Crossfielda musia potenciálni piloti repliky Wrightovho lietadla doslova zabudnúť všetko, čo sa o lietaní naučili, pretože Flyer je veľmi nestabilné lietadlo. Podobne ako pred sto rokmi bude aj pri na dnes plánovanom lete mimoriadne dôležité, aby proti smeru letu fúkal pomerne silný vietor (rýchlosť vetra sa tak pripočíta k rýchlosti pohybu lietadla voči zemi, čím sa podstatne zvýši vztlak).
Wilbur (narodený v roku 1867) a Orville (narodený v roku 1871) boli synmi Miltona Wrighta, biskupa Spojenej bratskej cirkvi. Oboch bratov v detstve fascinovala detská hračka v podobe lietajúcej vrtuľky, roztáčanej špagátom. Tajomstvo letu vrtuľky ich neustále zamestnávalo. Wilbur a Orville sa preto podrobne zoznámili s teoretickými prácami nemeckých bratov Lilienthalovcov, ktorí v 90. rokoch 19. storočia venovali veľa úsilia vývoju bezmotorových klzákov. Treba spomenúť, že bratia Wrightovci boli veľmi zruční mechanici (o to menej im to išlo v škole) a v roku 1892 si otvorili obchod na predaj a opravu bicyklov. Neskôr začali konštruovať vlastné bicykle. V roku 1899 začali bratia konštruovať vlastné klzáky. Vyriešili priečne riadenie zakrivovaním zadných koncov nosných plôch, ktoré sa súčasne na jednej strane zdvíhali nahor a na druhej nadol (to je vlastne zárodok krídielok, používaných na riadenie dnešných lietadiel). V roku 1901 vykonali bratia veľa experimentov s rôznymi profilmi nosných plôch, pričom na skúšky si postavili vlastný aerodynamický tunel. So svojím tretím klzákom, ktorý mal rozpätie krídiel temer desať metrov, vykonali okolo tisíc letov. Práve tento klzák sa stal základom ich prvého motorového lietadla. Pretože na kúpu vhodného motora nemali peniaze, navrhli a skonštruovali vlastný motor. Pri jeho výrobe im pomohol výrobca strojov Charles E.Taylor. Štvorvalcový motor s hmotnosťou 82 kg mal výkon 8,8 kW. Aj vrtuľu si Wrightovci vyrobili podľa vlastných návrhov. Vrtuľa bola zlepená z dvoch vrstiev dreva (strieborný smrek) a mala priemer 259 cm. Motor poháňal dve protibežné tlačné vrtule prostredníctvom reťazí. Nosná konštrukcia lietadla bola zhotovená z jaseňového a smrekového dreva. Výstužné prvky a lanká boli z ocele. Flyer mal rozpätie krídiel 12,3 metra, celková hmotnosť lietadla bola len 274 kg. Na poťahy krídiel sa použil špeciálny, husto tkaný mušelín, z ktorého sa vyrábala dámska spodná bielizeň. Zaujímavosťou je, že pri výrobe kópie Wrightovho Flyera bolo jedným z najväčších problémov nájdenie vhodnej náhrady za tento mušelín, ktorý sa už nevyrába. Pilot v lietadle ležal na hornej ploche spodného krídla. Pokus o prvý let lietadlom Flyer sa uskutočnil 14. decembra 1903. Keď sa však Flyer odpútal od podvozku na konci koľajového katapultu, pohol nervózny Wilbur príliš intenzívne výškovým kormidlom a lietadlo sa hneď zarylo nosom do piesku. Oprava nebola náročná a už 17. decembra bolo lietadlo pripravené na ďalšie skúšky. Prvý si na miesto pilota ľahol Orville a o 10. hodine a 35. minúte sa mu podarilo vykonať 12-sekundový let, ktorý je považovaný za začiatok éry motorového lietania. Pri prvom úspešnom riadenom lete preletel Flyer vzdialenosť len 36 metrov, ale v ten istý deň už Wilbur preletel 260 metrov, pričom vo vzduchu zotrval 59 sekúnd. V roku 1904 postavili bratia Flyer č.2, poháňaný motorom výkonu 11,7 kW. S týmto lietadlom vykonali asi sto úspešných letov, pričom Wilburovi sa po prvý raz podarilo vykonať lietadlom uzavretý okruh a pristáť na mieste, z ktorého vzlietol. Lietadlo Flyer č.3 preletelo 5. októbra 1905 vzdialenosť 39 kilometrov, pričom let trval 39 minút. V roku 1906 bol bratom Wrightovcom udelený americký patent na konštrukciu lietadla, poháňaného motorom. Chýr o lietajúcom stroji sa rýchlo dostal aj do Európy a lietadlá bratov Wrightovcov zakúpila britská i francúzska vláda. Začalo sa uvažovať o vojenskom využití lietajúcich strojov. V roku 1908 uzavrelo s bratmi Wrightovcami kontrakt na dodávku americké ministerstvo vojny. Wilbur potom odišiel na dlhšiu dobu do Francúzska, kde dosiahol pozoruhodné úspechy. V októbri 1908 uskutočnil prvý let so ženou ako cestujúcim a dosiahol výšku letu 110 metrov. V posledný deň roku 1908 preletel Wilbur so svojím lietadlom za 2 hodiny 20 minút vzdialenosť 124 kilometrov. Za svoje výkony získal Wilbur Michelinovu cenu v hodnote 20 000 frankov. Nadšenie z úspešného predvádzania Wrightovho lietadla viedlo k horúčkovitému úsiliu francúzskych konštruktérov vyvinúť vlastné lietajúce stroje. Už v roku 1908 sa objavili prvé lietadlá Blériota, Lath
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
