histórie. Zákon o starobnom sporení je prelomový a zásadne mení dôchodkový systém na Slovensku. K lepšiemu. Hoci zďaleka nie tak dobre, ako sa dalo, keby bola koalícia dôsledná.
Predovšetkým ale treba uviesť na pravú mieru jeden malý podvod. Hoci Kaník a spol. uvádzajú zákon ako darček dôchodcom, pre dnešných neznamená vôbec nič. Penzie, ktoré sa vyplácajú teraz, nezníži ani nezvýši, a na veci sa nič nemení, ani keby sa čerstvý dôchodca dožil sto rokov. Je trápne vytĺkať zo všetkého populistický kapitál. Kaník nech sa nediví, že rovnakou kartou a s väčším úspechom potom trumfuje Fico.
Dôchodky vyplácané dnes upravil zákon o sociálnom poistení, ktorý bol prijatý v lete a bol prvým krokom reformy. Penzisti na ňom zarobia, vtip je akurát v tom, že nevidieť krytie a najskôr prehĺbi štátny dlh. Dôchodky sa totiž budú vypočítavať podľa pevného koeficientu daného rastom inflácie a nominálnych miezd, čo zakladá rýchlejšie tempo valorizácie, než doteraz, keď mieru zvýšenia schvaľovali, podľa možností Sociálnej poisťovne, poslanci v parlamente. Preto dôchodky nestíhali sledovať mzdy - od roku 2004 budú musieť, keďže sa uzákonil valorizačný automat. Zhodou okolností, súčasne s prijatím zákona o dôchodkovom sporení bol princíp automatickej valorizácie už aj porušený - poslanci zvýšili dôchodky o 4 percentá už od februára. Dôvodom sú očakávané cenové nárasty dané dereguláciami a zvýšením DPH od januára. Politické argumenty sa však môžu nájsť každý rok.
Dôležité je len vedieť, že terajší dôchodcovia budú vyplácaní z rovnakého "mešca", ako doteraz - teda priebežného systému, ktorý financujú aktívni ľudia cez sociálne odvody. V utorok prijatý zákon ale zavádza tzv. druhý pilier - individuálny resp. kapitalizačný. Základná zmena, ktorú prináša, je v tom, že kým doteraz všetky odvody smerovali do priebežného systému, teraz to bude pol na pol. Čiže deväť percent hrubej mzdy venujeme dôchodcom, ale ďalších deväť už len sebe.
A toto je skutočný prevrat, dokonca v celej Európe jedinečný. Aj v krajinách, ktoré dôchodkovú reformu začali skôr - Švédsko, Poľsko, Maďarsko - je odvod na individuálny účet oveľa nižší (okolo 2 percent). Dá sa povedať, že ťažisko u nich zostáva stále na priebežnom financovaní. Slovensko je prvou krajinou Európy, ktorá sa odvážila na reálnu kapitalizáciu dôchodkov - v doslovnom význame slova. Peniaze vložené do fondov sa nebudú hneď prerozdeľovať, ale pracovať a prinášať zisk. Frekventované obavy, že sa zdefraudujú či rozkradnú ako v BMG Invest, sú úplný blud. Budú ešte bezpečnejšie, akoby sa vložili do licencovanej banky. Dôchodkové fondy totiž dostanú možnosť spravovať iba renomované finančné inštitúcie - napríklad práve zahraničné banky, ale skutočne len tie najsilnejšie.
Zásadný moment a zároveň veľká chyba je, že kapitalizačný pilier je pre dnes aktívnych ľudí dobrovoľný. Čiže ani pre "poistencov", ktorí sa rozhodnú zostať na krku mladšej generácie, sa nič nemení. Diera, ktorá vznikne v priebežnom systéme po 1.januári 2005, keď starobné sporenie začne fungovať, dnešných dôchodcov tiež nemusí zaujímať. Vykrývať sa bude z privatizačných príjmov, rezerva je pripravená asi do roka 2010.
Ďalšia nesmierne dôležitá vec je, že individuálne účty budú súkromným vlastníctvom. To znamená, že v prípade smrti usporené prostriedky neprepadnú štátu, ale budú sa normálne dediť. Ide o vynikajúcu zmenu oproti pôvodnému návrhu, bez ktorej by bola reforma jalová, keďže každý Fico, ktorý sa dostane v budúcnosti k moci, by mohol jednoduchým zákonom tieto zdroje vrátiť do priebežného systému. So súkromnými účtami to urobiť nemôže - len keby so Ševcom vyhlásili druhú socialistickú revolúciu.
Základným nedostatkom celej reformy je, že - navzdory sľubom - neznižuje odvodové zaťaženie. Bolo to možné, ale strach z veľkých rozpočtových schodkov mal veľké oči. V porovnaní s Európou vyzerá pomer 9:9 naozaj radikálne, reforma by však bola oveľa silnejšia, keby sa nastavilo skóre 5:13 alebo tak nejako. Priebežný pilier sa však vymyslel zle - ak všetci experti hovoria, že kapitalizačný pilier vynáša viac, tak je absurdné, aby oba systémy fungovali popri sebe večne v pomere 1:1. Kľúčová chyba je v tom, že reforma nenasmerovala priebežný systém k oslabeniu a postupnému zániku, ale ho naopak zatraktívnila pre lepšie zarábajúcich princípom zásluhovosti. Zároveň sa pre aktívnych ľudí zachoval dobrovoľný vstup do kapitalizácie, takže je obrovskou otázkou, či záujem o individuálne sporenie bude vôbec taký, aby na Slovensko vstúpili správcovia silných zahraničných fondov. Najmä ak bola schválená aj ďalšia hlúposť - 40 percent prostriedkov musia fondy investovať na Slovensku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
