Šalatovej prioritou prinavrátenie titulu do Šale

Sportnet|19. dec 2003 o 00:00

Michalovce - Podľa mnohých odborníkov sa súboj o najlepšiu hádzanárku Slovenska za kalendárny rok 2003 zúžil na výber medzi Alžbetou Tóthovou z

Iuventy Michalovce a Andreou Šalatovou z Dusla Šaľa. Aj keď tieto dve bezpochyby kvalitné spojky obliekajú dresy dvoch najväčších konkurentov v boji o slovenský majstrovský titul, ešte v máji hrávali za Michalovce. "Bebe si prvenstvo zaslúžila, odborníci sa rozhodli oceniť ju ako najlepšiu, takže jej primát právom patrí. Ja si na podobné úspechy už veľmi nepotrpím, v minulosti ma už dvakrát vyhlásili za najlepšiu hádzanárku Slovenska. Vlani som navyše skončila druhá," tvrdí tridsaťročná hádzanárka, ktorá sa v lete po štyroch rokoch strávených v michalovskom drese rozhodla vrátiť do materského Dusla Šaľa. Stalo sa tak po tom, čo práve Duslu po štyroch rokoch vyfúkla majstrovský titul v drese Michaloviec na jeho palubovke. Nanajvýš zvláštna zhoda okolností... "Vždy bolo zaujímavé hrať proti Šali, či už v drese BCT Bratislava alebo Michaloviec, no najzaujímavejšie bolo hrať za Šaľu. Predsa len som sa tam narodila, mám tam rodičov. Práve tam sa rozhodla ukončiť hráčsku kariéru, táto sezóna je pre mňa naozaj poslednou," doplnila Andrea Šalatová.

Rok 2003 bol pre ňu z pohľadu výsledkov mimoriadne úspešný. V drese Zekonu PSJ Chemkostav Michalovce zaznamenala iba tri prehry, vo Viedni proti Hypu, v Partizánskom a Olomouci, v slovenskej reprezentácii jednu, v Niši proti Srbsku a Čiernej Hore, nuž a v Šali zatiaľ ťahá osemzápasovú šnúru bez porážky. Skvelá vizitka! "Som nadmieru spokojná. Kedysi som do Michaloviec prišla s cieľom získať aspoň jednu z medailí a som nesmierne šťastná, že to bolo napokon zlato. Teraz som si pre zmenu stanovila inú métu - titul, ktorý som Šali ako hráčka Michaloviec vzala, chcem v budúcom roku vrátiť späť Duslu. Z osobných záležitostí ma teší, že sa môj syn Tomáško zapojil do školského procesu, takže môjmu prváčikovi teraz pomáham zdolávať školácke prekážky," s úsmevom tvrdí táto stodvanásobná reprezentantka Slovenska. Táto kapitola je však pre ňu nateraz uzavretá, po spomínanom nezdare v kvalifikácii na nedávno skončené majstrovstvá sveta v Chprvátsku, keď Slovenky zahanbujúco podľahli Srbsku a Čiernej Hore v Niši už viac najcennejší dres neobliekla. A to aj napriek tomu, že kormidelník národného výberu Vojtěch Mareš sa práve na jej skúsenosti najviac spoliehal. "Nechápte to ako neochotu reprezentovať Slovensko. V mojom živote sa pred pár mesiacmi udialo dosť zmien, ktoré súvisia so zmenou prostredia pre mňa i pre moju rodinu. Preto som sa rozhodla z akcií slovenského národného výberu ospravedlniť," mieni táto bombardérka, ktorá v drese Slovenska zaznamenala 340 gólov.

Aj keď Andrea Šalatová priznáva, že srdcu najbližší jej je šaliansky klub, ani ten michalovský jej nie je ľahostajný. Už zajtra sa proti Iuvente predstaví v semifinále Slovenského pohára zhodou okolností na šalianskej palubovke, no pre michalovského fanúšika isto bude najzaujímavejší 31. január 2004, keď sa Duslo predstaví v majstrovskom stretnutí v metropole Zemplína. Pre sympatickú Šalianku to bude prvý zápas v drese Dusla na michalovskej pôde, odkedy odtiaľ v lete prestúpila. "Neočakávam ani piskot, ani potlesk. Nechám to na divákov. Zo svojho pôsobenia v Zemplíne si pamätám, že boli vždy skvelí. Človeka až zatrasie, keď si pomyslí, že už pri rozcvičke to v hľadisku vrie. Do Michaloviec sa veľmi teším a verím, že tam zvíťazíme. Rovnako aj zajtra v semifinálovom dueli Slovenského pohára," dodala Andrea Šalatová.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Šalatovej prioritou prinavrátenie titulu do Šale