športovcov a tých, čo sa pohybujú na kolbištiach, je inventúra jednoduchá. Sedliacke počty im stačia na to, aby dokázali povedať, že boli úspešní, alebo naopak rozčarovaní. Andy Warhol kedysi riekol, že každému je dopriate užiť si pätnásť minút slávy. Nuž, a ako to bolo v prípade východniarov? Zažili viac pekného než smutného, precítili ošiaľ radosti, či sa aj mordovali so zúfalstvom a sklamaním? S touto základnou otázkou sme oslovili niektorých z nich, aby v nasledujúcej ankete obnažili prežité pocity a poskytli zážitky z oboch súdkov.
Jaroslav Kmiť, hokejista HC Košice
"Najradšej v tomto kalendárnom roku spomínam na vyradenie Zvolena v semifinále uplynulej extraligovej sezóny. Všetci sme boli veľmi šťastní, no oslavovať sme príliš nemohli, lebo nás čakalo finále proti Slovanu. Až po skončení ročníka sme si so spoluhráčmi a trénermi trochu posedeli. Najkrajšie chvíle to boli preto, že favoritom bol Zvolen a my sme nemali čo stratiť. O to viac sme sa tešili. Myslím si, že o uśpechu rozhodol vtedy kolektív. V Košiciach je vždy dobrá partia a v tom čase ju ešte umocnili príchody Jana Cibuľu a niektorých starších hráčov. Aj najhorší okamih tohto kalendárneho roka sa viaže v k vyvrcholeniu posledného extraligového ročníka. Veľmi ma totiž mrzela prehra 0:4 v následnej finálovej sérii proti Slovanu. Najmä preto, že sa od nás odklonilo šťastie, keďže dvakrát sme prehrali po predĺžení. Šport je už taký, ale myslím si, že v mojom prípade v tomto roku prevládala spokojnosť nad nespokojnosťou."(špa)
Karol Kisel, slovenský futbalový reprezentant
"Všeobecne si v tomto roku pochvaľujem to, že sa mi vyhýbali zranenia. Bol som zdravý, tým pádom som mohol napredovať aj vo futbale. To bolo asi to najlepšie, zdravie považujem za najdôležitejšie. Najkrajší moment mimo futbalu? Tým je jednoznačne moja priateľka Lucka. Češka, Pražáčka. Samozrejme, že som rád aj tomu, že zdraví sú aj moji blízki, moji rodičia. Vravím, to je to to najpodstatnejšie, to ostatné sa dá vyriešiť. Momentálne si riešim aj školu (Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach - pozn. red.), na tri mesiace som mal prerušené štúdium, takže po tieto dni, čo som v Košiciach, behám okolo školy. Tak, aby som bol pripravený a mohol dokončiť tretí ročník. Negatívny moment tohto roka? Nejaký výraznejší nebol, hoci zo športového hľadiska to bol asi zostup Bohemky do druhej ligy." (mst)
Igor Kočiš, trojnásobný majster sveta v kulturistike
"Mám byť prečo spokojný a myslím, že som si užil aj svoju porciu slávy. Netvrdím, že to bolo akurát pätnásť minút, ale ak beriem čas určený na dekorovanie medailistov na svetovom šampionáte v Bombaji, kde mi zavesili na krk tretí raz zlatú medailu, tak ceremoniál trval približne toľko. Šťastie zažívam po každých vydarených pretekoch a stále dúfam, že to nebolo naposledy. Verím aj, že absolútna blaženosť ma len stále čaká. Či už v športe alebo v súkromnom živote. Som rád, že ma obišli v tejto sezóne horšie pocity, hoci v minulosti boli aj tie. Spomínam si ale na obdobie v roku 1999, keď som sa pripravoval na svoj debut na majstrovstvách sveta a mesiac pred nominačnými pretekmi som dostal zápal pľúc i priedušiek. Nebolo mi všetko jedno, bol som veľmi smutný. Nevedel som, čo mám robiť, ocitol som sa v ťažkej situácii. Pokiaľ ide o sklamanie z výsledkov, tak tie neboli vždy optimálne, hlavne v období, keď som začínal. Teraz ale viem, že odrazu sa nedá získať všetko, treba niečo v záujme radosti i vytrpieť a potom môže športovec obstáť. Nikdy som ale nesmútil, ak som nevyhral, lebo aj neúspech môže byť v niečom pozitívny. Treba sa z neho poučiť, vyrovnať sa s ním a neskôr z toho ťažiť."
(zuk)
Štefan Pčola, majster sveta v cyklotriale z roku 1998 a tretí z tohtoročného šampionátu
"Po zisku titulu majstra sveta a prestupe medzi elitu som nedosiahol výraznejší výsledok. Až v tomto roku sa mi podarilo v profi kategórii horských bicykloch masters vybojovať tretie miesto. Prvý skončil Jozef Dresler z Českej republiky, druhý skončil legendárny Španiel Oto pi a ja som skončil tretí, čo bolo pre mňa veľkým zadosťučinením. K mojím tohtoročným úspechom treba zaradiť aj zisk štrnásteho titulu majstra Slovenska. Je pravda, že tieto tituly už teraz nerátam a na domáci šampionát som sa ani špeciálne nepripravoval. Na druhej strane som rád, že ešte držím krok s mladšími jazdcami. Hovorí sa, že cyklotrial je športom dvadsaťročných, avšak výsledky majstrovstiev sveta masters to nepotvrdili, pretože na prvých troch miestach skončili skúsení jazdci. Víťaz má 32 rokov druhý 33, ja 30 rokov a tak jazdci pod tridsať rokov nemali šancu na pódiu. K tomuto výsledku sa vzťahuje aj negatívny poznatok, keď vedenie Slovenskej cyklotrialovej únie akosi pozabudlo v rade iných dobrých výkonov na ten môj, hoci bol jedným z najlepších v tej kategórii. Na žiadnom fóre ho nespomenuli a všetko sa to udialo akosi čudne. Preto aj touto cestou chcem všetkým priaznivcom povedať, že tento výsledok po dlhých rokoch kladiem v hierarchii úspechov na rovnakú priečku ako svoj titul majstra sveta v seniorskej kategórii. Ten odštartoval moju profesionálnu kariéru v tomto športe. Domnievam sa, že v každom športe - pokiaľ je to profi kategória - sú športovci už niekde inde a sú viac uznávaní aj medzi ostatnými jazdcami. Osobne si nepotrpím na nejaké extra uznanie, ale trocha vďaky by predsa len padlo dobre. Tento moment považujem v roku 2003 roku za tých niekoľko minút smútku."
(glo)
Ľuboš Micheľ, medzinárodný futbalový rozhodca
"Nie je ťažké spomenúť si na tohtoročných 15 sekúnd slávy. Stalo sa to po finálovom zápase Pohára UEFA medzi FC Porto a Celtikom Glasgow v Seville, keď som z rúk prezidenta UEFA Lennarta Johanssona prevzal plaketu, ktorá mi bude navždy pripomínať túto chvíľu. Bol to pre mňa veľmi dobrý pocit, pretože zo mňa opadlo zápasové napätie, navyše i stretnutie mi vyšlo, takže na pódiu som si pred vypredaným štadiónom skutočne užil tých 10-15 sekúnd. Je to odmena za roky driny. Z toho opačného, horšieho konca mi nič nenapadá. Tento rok som mal celkom vydarený. Nespomínam si na niečo, čo by som najradšej vymazal z pamäti. Čo sa týka súkromia, obe deti i manželka sú zdravé, takže môžem zaklopať na drevo. Naozaj, nič nebolo také negatívne, čo by som si zapamätal, a tak by to malo byť."
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
