košický stomatológ Jozef Ruščák, ktorý sa do Líbye dostal prvýkrát v roku 1985 a pobudol tam 30 mesiacov. Druhýkrát išiel do tejto Arabskej krajiny až v roku 2000 a tiež tam pobudol niekoľko mesiacov. Samozrejme, počas tohot obdobia prežil so svojimi kolegami a rodinou aj vianočné sviatky v tejto ďalekej krajine:
"Najväčší rozdiel medzi Vianocami u nás a v Líbyi je v počasí. Kým na Slovensku je už zima, v Líbyi sú práve od decembra do februára obdobia dažďov. To znamená, že ked prší, je okolo 10 stupňov Celzia, ale keď zasvieti slnko, tak sa teplota cez deň vyšplhá aj na 25 stupňov. Niektorí moji kolegovia využili takéto teplé decembrové počasie aj na kúpanie sa v mori. Voda mala okolo 20 stupňov."
Keďže Líbyjci sú islamským národom, Vianočné sviatky nemajú. Ale voči svojim európskym kolegom boli tolerantní a vždy na Vianoce dostali voľno.
"Mali sme 10 dní voľna na sviatky za rok a jedným z nich bol práve Štedrý deň. Inak v Líbyi sme pracovali šesť dní do týždňa po sedem hodín, piatok bol voľný."
Aj keď ďaleko od domova Vianoce vždy oslavovali naši ľudia tradičným spôsobom a spoločne:
"To sme sa vždy všetci zišli v jednom bungalove a pripravili sme si vianočné menu. Nechýbala ryba, kapustnica, bobálky ani zemiakový šalát. Samozrejme, nášho kapra sme nemali, tak sme si robili morské ryby. Ale to je tam veľmi drahé. Taký žralok morský stojí na naše peniaze okolo 300 korún za kilo. Keďže bravčové mäso je v arabských krajinách jesť zakázané, tak sme používali údené hovädzie alebo z mladej ťavy."
Našinci sú veľmi vynachádzaví, aj čo sa týka alkoholických nápojov.
"Líbyjské zákony alkohol úplne zakazujú. Ak sme si chceli dať po práci malé pivko, museli sme to robiť tajne. Arabi boli totiž na prehrešky voči morálke veľmi prísni a dokázali zacítiť aj pivo, ktoré ich slovenskí kolegovia vypili deň predtým. Stačilo dýchnuť a bolo zle. Hneď kričali, doktor, ty si pil, ak sa to stane ešte raz, tak letíš. Počas sviatkov sa však nejaký ten pohárik čohosi ostrejšieho na stôl hodí. Preto sme tajne pálili alkohol z ich vynikajúceho ovocia a dokonca sme si varili aj pivo. Malo 20 stupňov a ked som si ho dal po tenise, v momente som ho zacítil v hlave."
K Vianociam patrí neodmysliteľne aj stromček. O tie núdzu nemali. Podľa slov J. Ruščáka v okolí ich kempu bol nádherný borovicový háj.
"Pred štedrým dňom som si išiel stromček obhliadnuť a potom tajne vypíliť. Vždy sme to však robili tak, že sme vlastne len prerieďovali najhustejšiu časť hája. Neboli sme barbari. Arabi si vážia svoju prírodu a preto sme to museli robiť opatrne, aby nás nechytili. V čase Vianoc však boli voči nám ohľaduplní. Oni si vážia kresťanské sviatky, ale to isté očakávajú od nás, aby sme si vážili aj my ich sviatky."
Najväčším muslimským sviatkom je ramadán. Zvyčajne končí niekoľko dní pred našimi Vianocami.
"Je to pôstny mesiac a vtedy moslimovia nesmú od východu do západu jesť, piť, fajčiť ani stýkať sa so ženami. My sme tento zákaz dodržiavať nemuseli, ale voči svojim arabským kolegom sme boli solidárni a neprovokovali sme ich jedením a pitím. V období ramadánu sú Arabi veľmi nervózni. Najmä naši pacienti. Ja som pôsobil v meste Misurat, ktorý má 250 tisíc obyvateľov a je tam 20 zubárov. Na porovnanie, Košice majú tiež toľko obyvateľov a je tu 300 zubárov. Takže práce sme mali vždy dosť. Arabi majú aj dosť pokazené zuby, lebo jedia veľa sladkostí. A teraz si predstavte, že počas ramadánu, ak niekoho bolel zub, si nemohol tú bolesť zmierniť ani cigaretou. Okrem toho očakávajú od lekára, že v momente ich bolesť po zákroku prejde. Mnohokrát sa mi stalo, že počas ramadánu si Arab nechcel ani vypláchnuť ústa počas alebo po zákroku. Tak striktne dodržiavajú islamské zákony."
Jozef Ruščák je už niekoľko rokov opäť doma na Slovensku, ale ako hovorí, vždy by sa rád počas zimy pozrel do teplých exotických krajín.
"Nemyslím len Arabské krajiny, ale už som si zvykol na teplé počasie počas našich zimných mesiacov, i keď Vianoce na zasneženom Slovensku majú svoje neodmysliteľné čaro."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
