trúby Jericha, od ktorých mohutného zvuku sa zrútili hradby, ako sa to spomína v Biblii, zostali len základy. Bolo to okolo roku 1300 pred n. l.
Jericho je vraj aktívne magické miesto s mimoriadne silnými vibráciami. Pozitívnymi aj negatívnymi. Zaujalo ma neďaleké skalné pohorie - sväté miesto "Džebel Qarantal" - Hora štyridsiatich dní. Práve na nej mnoho ráz meditoval Ježiš. Hora je vysoká 384 metrov, ale keďže Jericho leží tri stovky metrov pod hladinou svetových morí, pôsobí impozantne. Pod horou na východnom svahu je ako lastovičie hniezdo prilepený gréckokatolícky kláštor s 11 mníchmi.
V Jerichu bola v 10. storočí pred n. l. za kráľa Achaba škola prorokov, ktorú viedol Eliáš. Zakladateľ mystickej školy po skončení svojej misie vystúpil na "ohňovom voze" na nebesia. Podľa ezoteriského výklady kresťanstva sa Eliáš opäť inkarnoval v čase Ježišovho života ako Ján Krstiteľ. Náuka o prevteľovaní bola v ranom kresťanstve taká samozrejmá ako striedanie dňa s nocou.
Z kopca vykopávok historického Jericha pri pohľade na protiľahlú stranu oproti Džebel Qarantal, len 9 kilometrov od Jericha, vidieť údolie pretekajúceho Jordánu, jednej z najslávnejších riek Zeme. Zároveň tvorí prírodnú hranicu s Jordánskym kráľovstvom. Samotný preklad názvu rieky v hebrejčine je "rútiaci sa". Pramení pod zasneženými kopcami Hermonu na Golanských výšinách a rúti sa strminami. Na severe Galileje vteká do Genezaretského jazera a potom meandruje, aby sa asi po sto kilometroch vliala do najhlbšej preliačiny sveta, do údolia Mŕtveho mora. Neďaleko Jericha je brod, kde Židia pod Jezuovým vedením prekročili Jordán a vstúpili do zasľúbenej krajiny. Blízko tohto miesta je hraničný priechod do Jordánska tzv. Allenby Bridge.
Už počujem prúd rieky a čľapot. Po chvíli som si uvedomil, že tradícia krstu v kresťanstve má korene práve v rieke Jordán. V nej pokrstil Ján Krstiteľ Ježiša Nazaretského.
Spiatočná cesta z Jericha sa dá obohatiť o návštevu spomínaného kláštora sv. Juraja z 5. stor. pod horou Qarantal. Z Jericha tam vedie cesta. Odtiaľ pokračuje dobre značenými chodníkmi divokou roklinou Wadi Qelt. Na niekoľkých miestach vidieť časti akvaduktu z dôb Herodesa. Asi po štyroch hodinách dôjdeme na hlavnú cestu č. 1 smerujúcu do Jeruzalema. Odtiaľ opäť len taxíkom. Do rušného a nepokojného Jeruzalema odtiaľ autobusy nechodia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
