hore, zapálili sviečku, kahanec či petrolejku. K takýmto sviatočným dňom patrili Vianoce.
Do sveta záhad a proroctiev meraných časomierou mnohých stá a tisícročí vstupujeme pod štítmi Vysokých Tatier. Vianočné veštby, zvyky a zľudštená mágia neraz majú hlbší zmysel. Tvorili sa však aj v dobrej viere, aby si človek zabezpečil pár dní radosti a väčšej hojnosti po celoročnej skromnosti a tvrdej práce. Práve na tomto základe sa vytvárali staroveké Sviatky zimy a stredoveké Vianoce. Všemocná mágia poskytla krídla k vytvoreniu stoviek zvykov, zariekadiel a čarov. Všednosti poskytli romantiku a životu poéziu. Pretože sa občas stalo, že predpovede ľudových mágov - prorokov sa splnili, stali sa súčasťou sedliackej, cigánskej a bačovskej mágie. Zázračné okno do sveta vízií sa z času na čas otvorilo a za ním sa objavili kontúry budúcnosti, ale aj spôsoby ako si zabezpečiť priazeň osudu.
Keď chcel mať bača veľa zdravých oviec, pomáhal si čarovaním. Z každého jedla, ktoré bolo na prestretom vianočnom stole, si vzal "za náprstok" a z každého nápoja "za kvapôčku". Všetko to vložil do rozrezaného podplamenníka (druh chleba). Rez mal byť urobený nožom, ktorý ešte nebol použitý. Potom v čase polnočnej omše zašiel na osamelé miesto, alebo krížne cesty, kde ho nikto nesmel vidieť a vyrušiť. Mal so sebou fakľu, ktorej oheň mal čarovnú silu, pretože pochádzal zo svätojánskej noci a bola určená na tento vianočný čas. Odhrabal sneh a z tanisterky vybral suché raždie. Prv než ho zapálil, okolo ohniska urobil veľký kruh a na svetové strany nakreslil čarovné znamienko - pentagram. Tieto magické úkony ho mali chrániť pred temnými a zlým silami po celý rok. Do dnešných dní si pamätníci zachovali aj zaklínadlá: "Hoslia, skyra, verra chráň ma dnes, jak včera, hoslia skyra, artu drž mi mocnú vatru!" Spomenutý kruh do snehu kreslil Jupiterovým prstom (ukazovákom). Keď sa oheň rozhorel, začal do plameňov hádzať kúsky z podplamenníka. Dbal na to, aby tento úkon bol presne taký, ako ho tomu naučil jeho otec, ktorý to vedel od svojho otca. Samozrejme, aj tu sa zachovalo zaklínadlo: "Veľa oviec zdravých daj, mocný Adonaj! Nech choroby a dravá zver, pôjdu v iný smer. Požehnanie práci daj, mocný Adonaj...!" Po skončení čarovania, keď oheň dohorel, zahádzal ho snehom. Miesto magického úkonu rozrušil a pobral sa opatrne domov, aby ho na tejto ceste nikto nestretol, pretože by tým ohrozil výsledok čarovania.
V niektorých slovenských dedinách gazdovia počas štedrovečernej noci chodievali po maštali s vykurovacou miskou. Boli v nej rôzne byliny z lúk v čase dorastajúceho Mesiaca, sušené v tieni a pre tento účel uschované v ľanovom plátne. V miske bolo niekoľko kúskov pahreby z tvrdého dreva. Keď gazda na ňu hodil byliny, maštaľ sa naplnila voňavým dymom. I tu sa zachovali magické zaklínadlá: "Kúdol sa dym dohora, nech kravičky nechoria, zo slamy zíď na stohy, nepusti dnu mátohy..." Na východe Slovenska prastarí magici pri tomto polnočnom úkone prednášali zaklínadlo: "Biely dym a žluta žiara, nemiňte sa cieľa: zabezpečte, aby kravy mali mlieka veľa!"
Do dnešných dní sa nám zachovali vianočné veštby. Aj naši prapredkovia boli zvedaví na budúcnosť. Čo ich čaká a neminie. V dedinkách v okolí Košíc sa gazdovia na pravú polnoc vybrali k Toryse, alebo Hornádu, vysekali otvor v ľade a predniesli čarovnú formulku: "Ublaj, kublaj, tarami, sudba moja, zjav sa mi. Či si dobré, či zlé si, nech to osud vyhlási. Mumraj, krumraj, karama, chcem vedieť, čo čaká ma!"
Na hladine sa objavili "obrazy". Ak to bol kríž, znamenalo to chrobu alebo smrť, ak oblak, bolo to svedectvo, že ho čaká dlhá cesta, ak listová obálka, trampoty s úradmi.
Medzi najrozšírenejšie často vianočnej mágie bolo pátranie po ženíchovi alebo neveste. Niektoré slovenské devy na Luciu napísali na dvanásť papierikov mená mládencov, ktorí mali v dedine dobrú povesť a neboli ženatí. Papieriky s menami vložili do krabice, ktorú každý večer pred spaním triasli a prevracali. Potom jeden lístok vybrali na Štedrý večer. Malo tam meno nádejného ženícha. Povolanie budúceho manžela sa mohla dozvedieť prostredníctvom vianočného čarovania. Od Lucie do Vianoc ohrýzala jabĺčko každý deň kúsok. Ohryzok na Štedrý večer odniesla za roh domu a hodila ho cez hlavu. Na druhý deň ráno sledovala, ktorý z mužov pôjde okolo ich domu. Jej budúci manžel mal mať také povolanie ako prvý okoloidúci.
Kedysi dávno, veľmi dávno, mali naši prapredkovia svoje posvätné háje, stromy, studničky a magické miesta označené kamennými kruhmi. Veľkú vážnosť, ba až posvätnú úctu mali veštkyne, vedmy.. Najmä počas Vianoc a predvianočných dňoch dostávali akceleráciu množstvo zvykov, povier a obradov.
Začneme obradom s najrozšírenejším ovocím - jablkom. Veštenie je pomerne jednoduché. Z prekrojeného jabĺčka sa dozvieme, čo nás čaká a neminie. Pekne zoradené semiačka v podobe hviezdičky nám prinášajú optimistické posolstvo na celý nasledujúci rok. Budeme úspešní a zdraví. V niektorých regiónoch do dnes sa zachoval zvyk lúskať vlašské orechy. Ak natrafíme na čierne jadro, čakajú nás zlé dni, choroby a nešťastie. Dobrý gazda na Štefana zanesie do maštale vianočné dobrôtky a položí ich do válova, aby kravičky mali dosť mlieka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
