spoločné štúdium v Prahe. "Vyštudovali sme bábkárstvo a tento odbor je v našich zemepisných šírkach spojený s deťmi. Bolo by preto zbytočné ísť proti vetru," hovorí Igor, prečo práve zábava detských divákov tvorí ich pracovnú náplň.
A práve v detskom svete bezpochyby hrajú prím Vianoce. S týmto názorom sa stotožňujú aj chýrni pomyslení kuchári detských dobrôt, najprv kakaa a v súčasnosti zase bábovky. "Každý z nás určite nosí v srdci práve spomienky na vianočné sviatky z detstva," spoločne sa zhodujú.
"Podľa mňa najdôležitejšie je pre detskú dušičku v čase Vianoc sneh, darčeky a stromček," vymenúva Igor z vlastných skúsenosti dominanty Vianoc. Ako ďalej hovorí on si síce vie Vianoce predstaviť bez snehu a veľmi rád by ich so svojimi deťmi a manželkou aspoň jeden rok strávil v Indii. "U nás sú každé Vianoce rovnaké, tak prečo by som ich nemohol jeden rok stráviť v teple. Precestoval som už celú Európu, preto by som veľmi rád dožičil mojej rodine výlet na druhom konci sveta," hovorí o svojom sne.
Ako ďalej spomína, práve jeho generáciu kŕmili vyjadreniami typu: Vianoce musia byť priadne zasnežené a biele. "A veru v čase môjho detstva to bol v Bratislave problém. Sedemdesiate roky boli totiž čo sa zimy týka také nijaké, rok čo rok chýbal sneh."
Jeho kolega Martin na adresu druhej dominanty Vianoc - stromčeka pokračuje v humornom tóne. "Pri vianočnom stromčeku by som chcel poradiť - opatrne so sviečkami. Stromček naozaj nemusí horieť, tak ako ten u nás v čase môjho detstva. My sme boli totiž taká konzervatívna rodina, dodržiavali sme všetky rodinné tradície. Každý rok sme sa komplet všetci postavili ku stromčeku a zapaľovali sme naozajstné sviečky. Raz nám však vďaka mojej nešikovnosti stromček vzbĺkol," spomína s úsmevom druhý z dvojice umelcov.
Obidvaja obľúbenci detskej slovenskej populácie síce nie sú zarytí ochrancovia prírody, ale doma majú výlučne umelé stromčeky, a to z praktických dôvodov. "Viem si predstaviť u nás doma krásny veľký živý strom. Bývame však v paneláku, a ako všetci vieme, my obyvatelia slovenských sídlisk sa nemôžeme pýšiť priestrannými izbami. Ak sa chceme aj v obývačke najesť a pohybovať sa po tejto miestnosti, musíme sa uskromniť s presne vymeraným umelým stromčekom. Veľmi rád by som však mojim dvom dcéram urobil radosť so živým stromčekom," rozrečnil sa Martin o svojom súkromí.
Troch inak to vyzerá v domácnosti Igora. "Mojim deťom sme dožičili živý stromček. Kým som bol malý, my sme doma mali iba umelý, každý rok mi to však bolo veľmi ľúto. Preto som si povedal mojim deťom dožičím to, čo som ja v detstve nemal. Podľa mňa príroda až taká škodná kvôli Vianociam nie je," tvrdí Igor a vzápätí v humornom duchu možno v snahe vyprovokovať ochranárov im odkazuje: "Nie je nič krajšie na Vianoce ako živý stromček a pod ním norkový kožuch."
Najväčšiu radosť každý z nás prežíva v čase Vianoc pri rozbaľovaná darčekov. Na otázku aký podarúnok im najdlhšie utkvie v pamäti humorista Igor hovorí: "Holiaci strojček. Moja manželka mi chcela urobiť radosť, preto sa radila s mojim otcom. Ten však nemá pri nákupoch šťastnú ruku. Kúpili mi taký strojček, že keď som sa ním holil, všetok obsah sa z neho sypal na moje oblečenie. Ale ja veľmi nie som na darčeky, skôr rád rozdávam a teším sa z radosti iných. Nikdy nezabudnem akú radosť som urobil môjmu synovi, keď som mu kúpil elektrický vláčik."
Podobne darčekovú tradíciu vníma aj Martin. "Ja veľmi rád kupujem darčeky mojím blízkym, ktoré sa pozdávajú aj mne. V našej rodine potom vládne dvojnásobná radosť. Tešia sa obdarovaní, ale aj ja, viem totiž, že tie darčeky použijem tiež," smeje sa V.
Ako však pokračuje vo vážnejšom duchu, ako rodič sa veľmi teší z dobrého srdiečka svojej 8-ročnej dcéry. "Stále sa nás snaží obdarúvať aj mimo Vianoc. Zhotovuje nám z papiera rôzne ozdoby, alebo kreslí obrázky. Ja keď to nie sú drahé darčeky máme z nich veľkú radosť. A čo ma teší, moja dcéra stále verí na Ježiška. Pomaly ju však opúšťajú tieto ilúzie, pretože je tu boom reklamy, pred ktorým ju neubránime. Ale trocha mojej dcére závidím, aj ja by som chcel veriť v Ježiška, aspoň by som nemal výdavky na darčeky."
Igor však už v útlom detstve vedel, že darčeky nám nenosí nikto nadprirodzený. Že rodičia musia siahnuť do peňaženiek, aby bola pod stromčekom bohatá nádielka. "My sme boli odjakživa racionálna rodina. Otec aj mama ma rýchlo už ako malého chlapca pripravili o ilúzie a vysvetlili mi, ako je s darčekmi."
Napriek snom, o ktoré sa s nami detskí zabávači podelili, tohtoročné Vianoce strávia obaja na klasický slovenský spôsob. V rodinnom kruhu pri umelom vianočnom stromčeku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
