ešte stále viditeľné stopy nemeckých predkov. Za viac ako sedem storočí jej existencie sa tu vystriedalo už mnoho generácií, ale obec si doteraz uchovala kus histórie zakliatej do tradičných zvykov.
Chmeľničania nemecký pôvod nezaprú a ani sa o to nepokúšajú. Hrdo používajú chmeľnické nárečie, ktoré má nebezpečne blízko k nemčine a uctievajú aj tradície, ktoré zdedili po svojich predkoch.
Adventný čas a obdobie Vianoc sa v Chmeľnici nesú v duchu kresťanských tradícií. Večer pred prvou adventnou nedeľou si miestni obyvatelia nechávajú posväcovať adventné vence. Najkrajšie sviatky roka sa môžu začať...
Po niekdajšie a dnes už pomaly zabudnuté zvyky sme zašli za bývalým obecným kronikárom Štefanom Kozákom. "Štedrý deň vyzeral kedysi trošku ináč ako dnes. Gazdinky pripravovali tradičné jedlá. Kapustnicu s hríbmi bez mäsa, varené pirohy so zemiakmi, hrach, fazuľu, "bobaľky" s makom a sušené slivky. Nesmeli chýbať oblátky s medom, aby všetci boli takí sladkí ako med, a jablko, aby všetci boli zdraví. Stromček zdobili dospelí, deti k nemu nemali prístup. Okrášlený medovníčkami, jabĺčkami a doma vyrobenými salónkami ho uvideli až pri štedrej večeri," začal svoje rozprávanie kronikár.
Keď sa rozozvučali kostolné zvony, v každom dome zasadli k prestretému stolu. Úvod večere patril modlitbe, ktorú začínal otec rodiny a ktorá bola, ako inak, v chmeľnickom nárečí. Súčasťou sviatočného dňa bol aj jeden zaujímavý rituál.
"Kým sa pripravoval stôl k večeri, upravila sa aj izba. Gazda doniesol slamu, symbol narodenia Ježiška v maštali, a položil ju pod stôl. Najviac sa z toho tešili deti, ktoré sa v nej potom bláznili," zaspomínal si Š. Kozák.
Ani zvieratá v maštali neobišli skrátka. Ľudia z každého jedla, ktoré mali na stole kúsok odložili a po večeri gazda odniesol dobroty do maštale. Aby aj statok vedel, že sú Vianoce.
Jeden zaujímavý zvyk dodržiavali Chmeľničania aj na Silvestra. "Päť minút pred polnocou začali zvoniť zvony na rozlúčku so starým rokom. Nový rok privítal presne o polnoci ďalší hlahol zvonov. Na Nový rok si ľudia chodili vinšovať, ale museli ísť hore dedinou, susedia z dolného konca museli počkať," pridal ďalšiu z dávnych tradícií Š. Kozák.
S príchodom dnešnej modernej doby niektoré zvyky už zanikli i v Chmeľnici, ale stále je veľa takých, ktoré už vraj inde nedodržiavajú. Riaditeľka miestnej základnej školy Mária Recktenwald pridala za priehrštie svojich spomienok. "Z rozprávania mojej babky si pamätám, že farár chodil posväcovať každú domácnosť. Všade mali preňho pripravenú stoličku, na ktorú si sadol. Po jeho odchode sa dievčatá v dome predbiehali, ktorá si prvá sadne na tú stoličku. Najšikovnejšia sa vraj mala čoskoro vydať."
Tradícia posväcovania domácností pretrváva dodnes a ani koledníci nie sú v Chmeľnici ničím výnimočným. Miestnou "špecialitkou" je už vyše polstoročie trvajúci zvyk súvisiaci s biblickým príbehom o narodení Ježiska.
Deväť dní pred Štedrým dňom chodievajú ucelené skupinky od domu k domu a formou minidivadielok približujú svojim spoluobčanom Jozefovu a Máriinu snahu nájsť nocľah a prístrešie. Neodmysliteľnou rekvizitou je pri tom obraz, ktorý v každom navštívenom dome zotrvá do nasledujúceho dňa a v poslednom zostane až do ďalšieho adventu.
Ani najmenší obyvatelia Chmeľnice sa nedajú zahanbiť a pravidelne prispievajú svojou troškou k spríjemneniu vianočného obdobia. Spevácky súbor Lusk - Lustige Kinder, ktorého členmi sú žiaci chmeľnickej základnej školy s vyučovacím jazykom nemeckým, má vo svojom repertoári aj krásne vianočné piesne a koledy. Keď sa detské hlásky rozozvučia a chmeľnický kostol ozvenou znásobí ich spev, je to neklamný signál, že Vianoce sú tu...
* * *
Vinš a vianočná pieseň od Chmeľničanov
"Ich venč, ich venč of´s naja Jóch,
dos zou zain a basos as cu Jóch.
Hendon Nú´b es a Maus,
ďat mo a Kchôna, jági raus."
Vinšujem vinšujem na Nový rok,
aby bol lepší, než ten predchádzajúci.
Za pecou je myš,
dajte mi korunu a vybehnem von.
"Zďít a Himus Buoto,
hach ďít von Haus zu haus,
dos es to fromo Bischof,
do hajuio Nikolaus.
Hach braňt en gut Ťendo a Zaku Coko met,
dí vas´ ne weun hor´ch´,
di kríď och a Štreť."
Chodí nebeský posol,
chodí od domu k domu,
je to nábožný biskup,
svätý Mikuláš.
Nesie dobrým deťom plné vrece cukríkov,
tí, čo nechcú počúvať, dostanú aj bič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
