Milí čitatelia,
je čas vianočný, čas lásky a porozumenia. Dovoľte mi preto, v túto pohnutú chvíľu, keď sa človeku nevdojak tisnú slzy do očí, rozrozprávať sa o láske najkrajšej, najsilnejšej a najvrúcnejšie. O láske materinskej. Že je to zhodou neuveriteľných okolností zároveň stránka z denníčka alkoholikov, časť štvrtá, berte ako autorovu šikovnosť spojiť nespojiteľné.
Táňa (o materinskej láske).
Údelom matiek je, že žijú viac životov. Svoj, i detí. Veď nájde sa matka, ktorá by nechcela dieťaťu to najlepšie? No nájde sa taká matka? A čoho sa dočká?
Aj Táňa, matka 14-ročného Erika, myslela na svojho syna pri každej príležitosti. Zniesla by mu modré z neba, alebo aj len obyčajnú pizzu.
"Dám si už len jedno," povedala Ďurimu. "Už je pol štvrtej, musím ísť Erikovi navariť večeru. Nemôžem ho nechať samého a hladného."
"Čo je on polodement, nevie si zobrať jedlo sám?" čudoval sa smädný Ďuri.
"Vie, ale ja som mu sľúbila, že mu pripravím večeru a už je pol piatej, už posledné a idem."
"Keď som mal ja 14 rokov, tak som bol rád, keď matka neprišla domov celý večer a nie aby ma otravovala každú pol hodinu, čo robím."
"Ale Erik je iný, on je veľmi citlivý a veľa zje a vieš jak varia v školskej jedálni. Bože, to už je pol šiestej, objednaj taxík, to je kapurková."
"Pozri, je pol siedmej, poviem taxikárovi, nech kúpi cestou pizzu, veď mladí chlapci milujú pizzu, vieš jak sa jej poteší?"
"Erik bude mať radosť, on pizzu, to on, to, pizza, to je jeho. Kde je ten taxi? Pol ôsmej a ešte tu nie je?" bľabotala Táňa.
Onedlho už sladko spala aj s donesenou pizzou v náručí. A keď sa o pol štvrtej ráno zobudila, materinský pud ju hnal k jej hladnému synovi.
"Pozri Erik, čo ti nesiem," povedala o pol piatej ráno žmúriacemu synovi. "Pizzu máš predsa najradšej nie?"
No ale dočkajú sa obetavé matky nejakej vďaky? Dočkajú sa? Hovno! Viete, čo jej chrstol do tváre jej milovaný Erik?
"Kde si bola? Zase si sa spila jak sviňa?"
Šťastné a veselé!
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
