nálezu vyplýva, že súd nemôže zamedziť nahrávať na diktafón verejne vynesený rozsudok. Rozhodnutie ÚS sa týka sťažnosti Juraja Kuklu z Brunoviec. Podal ju pre porušenie práva na informácie v zmysle Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach proti Okresnému súdu v Trenčíne.
ÚS včera rozhodol, že tým, že mu trenčiansky OS neumožnil vyhotoviť si zvukový záznam z čítania rozsudku, konal v rozpore s ústavou i dohovorom. K doterajším, minimálne štyrom najznámejším rozhodnutiam, v ktorých ÚS už objasnil ústavný pohľad na aplikáciu práva na informácie, tak pribudlo ďalšie rozhodnutie. Trenčiansky súd musí zaplatiť úspešnému sťažovateľovi ako náhradu nemajetkovej ujmy dvetisíc korún a asi 30-tisícové súdne trovy. Nezvyčajne nízku požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy zdôvodnila Kuklova právna zástupkyňa Zuzana Dlugošová tým, že z prípadu nechceli vytĺkať peniaze. "Zmyslom nášho podania bolo, aby sa ÚS jednoznačne vyjadril k právam účastníkov i verejnosti na pojednávaniach všeobecných súdov," uviedla.
Podľa sudcu spravodajcu Ľubomíra Dobríka, pri vyhlasovaní rozsudku nemá súd žiadnu zákonnú možnosť zamedziť či neumožniť prijímať informáciu v akejkoľvek podobe, teda aj zvukovým záznamom na diktafón. "Aj keby bolo súdne konanie neverejné z dôvodu štátneho tajomstva alebo pre prejednávania veci maloletých či iných káuz, kde je obmedzená verejnosť pojednávania, aj v takýchto prípadoch je vyhlasovanie rozsudku vždy verejné," uviedol.
"Vo fáze verejného vyhlasovania rozsudku nie je absolútne dôvod akýmkoľvek opatrením obmedziť prijímanie informácie," konštatuje ÚS v odôvodnení nálezu.
Sudca Dobrík je toho názoru, že zo strany verejnosti či účastníkov konania je vhodné dať najavo, že priebeh súdneho pojednávania sa nahráva, ale samotné používanie diktafónu nemôže byť viazané na súhlas sudcu. Podľa platnej legislatívy totiž sudca nemôže toto právo obmedziť, kým nahrávanie zjavným spôsobom neruší pojednávanie. Otázny je postup v situácii, ak ide napríklad o výsluch svedkov a možnosť, že dôjde k mareniu účelu konania "vynesením" informácie. Takáto situácia však v danom prípade nenastala a nebola zatiaľ ani predmetom iného konania pred ÚS.
ÚS konštatoval, že povinnosť oznámiť súdu nahrávanie zvukového záznamu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ústavné obmedzenia ako sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, platný právny poriadok neukladá. "Predseda senátu nie je oprávnený rozhodovať o tom, či si osoby prítomné v súdnej sieni môžu vyhotovovať písomné poznámky, robiť stenografický záznam priebehu pojednávania alebo nahrávať jeho priebeh formou vnímateľnou sluchom," uvádza sa v odôvodnení dnešného nálezu ÚS.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
